vtedy, keď sa blížila tá zahalená bytosť
a dotkla si sa mojej ruky, odovzdala krídla a naučila lietať
vtedy, keď sa blížila a naťahovala ku mne ruku krutosť
ty si mi ukázala hviezdy, hviezdy ktorými si sa stala
odobrala si zo mňa horu na ktorej zrela zlosť
a povedala, že sa musím obracať k úsmevu vždy keď chcem aby prestala
a tak som to skúsil, skúsil!!
Ak nie si slepá vieš, vieš,
že som dovolil aby bola slobodná namiesto toho aby som ju vo mne dusil
ak nie si slepá!! Prosím, kvôli mne nezhreš
zostaň medzi hviezdami a ukazuj nám smer,
nezabudni na nás a my, my ti dáme dôvod žiť,
a ja nezabudnem že existuje mier,
nezabudnime šťastní byť!!
Nezabudnime na seba...
Si slnko, jasnejšie ako poznáme
aj hviezdy na ktoré sa dívame
odovzdávaš nám všetko čo v sebe nemáme,
ty!!
Láska ktorá na nás čaká,
a ja verím,
verím že sa dočká...
Je slnko, slnko jasnejšie ako poznáme,
je každá jedna hviezda na ktorú sa vídame
a sledujeme každý jej pohyb na oblohe,
ktorý sa nestratí, nestratí napriek toľkej prázdnej rozlohe,
a my buďme jej odrazom,
štetcom aj obrazom,
buďme odraz tohto sveta,
dovoľme láske nech cez nás žije,
nech kvôli nám lieta
a s ťažkosťami sa po našom boku bije,
nezabudnime na ňu!!
Nezabudnime na lásku!!
Na úsmev, šťastie,
nedovoľme všetkej bolesti nech ku nám zrastie,
nestaňme sa súčasťou všetkej bolesti, nenávisti,
Nezabudnime na seba!!
A to, čo z nás robí ľudí...
Nezabudnime, nie...
Nezabudnime na seba!!
A vnímajme po noci svitanie,
nezabúdajme na ľudí...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár