Zaspávať sám
túlať sa dňom i nocou
púšťať sa do vopred prehratých bojov
často sa pristihnem že sa len trestám
posledne dni prechádzam priateľskou rukou, ich pomocou
tie boje prehrávam s mysľou svojou
zbytočne trpieť... pozerať vzad
nemyslieť, neplakať, byť pre blízkych ako brat
rodina, priatelia, dobrá nálada je to čo mám rád
napriek tomu sa cítim ako posledný padlý na bojisku
viem že tam niekde je, ale už prestávam dúfať že nájdem v niekom tú správnu iskru.

Nie je to ľahké a cítiť sa padlo
týrať sa nedokonalosťou
sme kto sme aj keď nie krásny ako Bradlo
možno som zostarol v mladom veku...
ale nebaví ma neustále naháňať ako pes za kosťou
nebudem hľadať seba v každom pomalom tracku
nebaví ma už kráčať a myslieť na nesplnené sny
zbytočne dúfaš, toto jedno vec,
že s rukami vo vreckách nepreplávaš rieku
odmietam kvôli jednému dňu začierniť všetky ostatné
život nie je dokonalý ale je tvoj
presne o tom skladám túto reč
nikdy neprestaň veriť v lepšie dni, neprestaň veriť lebo
v živote zvádzaš so svojou mysľou nejeden ťažký boj
...a to nezmeníš.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár