spínajú ruky alebo sa s nimi snažia šplhať najvyššie ako dokážu
niektorí žijú s chybami, niektorí zomierajú lebo ich vlastná pýcha bodla,
najskôr bezpečný odstup než svoje srdce druhému ukážu,
a keď ten čas príde nastane potopa sĺz, výčitiek lebo to bola hlúposť
ale hlúposť by bola neskúsiť to, nespraviť krok, zostať na mieste ktoré poznám úplne sám
kráčam po chodníku ako jediný a zísť z neho každý krok mi núka možnosť
ale ja nie!! Aj v samote je spoločnosť ktorú neviem nájsť... Po plači príde radosť!! To si prisahám!!
No tak, láska!! Neskáč z toho útesu... Som možno jeden z mála ale keď môžem, tak ti pomocnú ruku dám!!
Aj keď máš v obľube útočiť od chrbta... Ja si ťa tiež jedného dňa nájdem... A na chodníku budú dvaja...
Niekedy netuším či vlastne stojím alebo z výšky voľne padám...
Niektorí sa topia vo vlastných slzách a druhí sa ich snažia vytiahnuť z rozbúrenej hladiny,
niektorí sa radujú, tešia z každého nádychu alebo len čakajú na udretie poslednej hodiny
usmejme sa, čo na tom že sa slnko skrýva za mrakmi??
Utrime slzy!! Veď sa pozri vôkol seba... Nie je bolesti už dosť??
Trápi ma že nešťastie, smútok či hnev vidím viac než radosť... Kráčame akoby sme boli zasiahnutí brokmi
niektorí sú šťastní kvôli maličkosti, iní keď nemajú všetko čo ostatní sa stávajú ohnisko pre zlosť
Prečo?? To slnko jedného dňa spod mrakov vyjde!!
Ucítime jeho teplé objatie, nežne pohladenie,
ešte ucítime pocit oslobodzujúcej radosti po smútku!!
Ešte bude možnosť sa usmiať...
Niektorí spia, snívajú, niektorí bojujú
bojujú aby v noci mohli odpočívať a nie snívať...
snívať to, čo oni chcú žiť!!
Nestrácajme nádej, nestrácajme seba... Vieru nech je to viera v čokoľvek ak v nej naozaj veríte...
Nedovoľme úsmevu dohorieť.
Aj svetlá na konci tunela môžu zhasnúť...
Nedovoľme láske vyhasnúť!!
...Lebo bez nej neprežijeme...
Pozri na všetku tú bolesť!!
Nie je jej už dosť??
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
po noci ráno
a tak to stále do kola