len proste nechávam prsty spojiť so srdcom
lebo viem, že to smiem, a tiež, o čo mám záujem
opäť raz stojím na priepasti pred nemým radcom
lebo viem, že jediné meno je nad kopou tých mien
a viem kto stojí minimálne pred jednou z tých zmien
píšem, píšem lebo sa chcem zbaviť všetkých bremien
všetkých starostí i nemilosrdných radostí,
lebo ma ťažia pod ľad, veď som už chladný a zmrznutý do kosti
a nepočujem nikoho kto by mi dával nádej že to zvládnem,
nedovolím ti zabiť jediný život, môj život, lebo ja tiež len starnem.
Píšem tento text ako oslobodenie z väznice
myslím pritom na začiatok, koniec a na šťastie teraz
slová kráčajú prieč myšlienke ktorá rastie ako kvet z pohľadnice
kľudne ma aj doraz, veď zhodila si ma už neraz
neviem si predstaviť čo si mi ešte zabudla povedať,
ani čo som zabudol ja,
myslím, že zo spoločných chýb by sme sa mali len medzi sebou spovedať
nestojíme pred bránou na nebi ani necestujeme výťahom dolu
sme pár čo kráčali po boku ale po rozdelení stĺpom nenašli nič čo ich spája
ale nikdy nepoviem že to nebolo skutočné, fakt je, že chvíľu sme boli šťastní spolu
dnes sme šťastní ďaleko od seba, dve duše čo nekráčajú po rovnakom chodníku ako dvaja
srdcia roztrúsené na rozdielných brehoch rôznych prúdov riek,
tento odkaz nájdeš vo fľaši ktorú som hodil do našej rieky, napriek.
Fľaša sa zrejme potopila, a ty si sa na opačný breh vrátila
vidím ťa tam stáť, vietor sa ti hraje s vlasmi, nahradil ma
nahrávam tento odkaz, odkaz pre teba lebo fľaša sa stratila
neviem prečo, ale ten list ocitol sa opäť doma
poslal som ho do rádia ktoré si počúvala tak strašne rada
bol anonymný, čakal som kým odkaz zaznie
práve ho predčítaval nejaký starší muž, pozrel som do okna a ty si vonku zabávala mladšieho brata
čakal som kým si to vypočuješ lenže si bola vonku, tak zas nie
a tak som sa dostal k písaniu týchto veršov, lenže viem, aj tento odkaz ťa minie
preto v tomto momente vstávam, idem vysloviť oslobodzujúce slová, slová, ktoré vysloviť bolo moje prianie.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár