aj keď na oblohe svietilo slnko
viem, bola si moja záchranná vesta
no asi to chcelo zmenu ale vonku je aj tak stále chladno,
aspoň viem že nemôžem nižšie klesnúť, stiahla si ma na dno
naše hádky boli najkrajšia časť dňa, smutne, že??
Každý deň prekonané to isté hlboké bahno
aj keď som ho vždy preplával, tá špina z neho stále so mnou žije.
A dnes si tam s ním
hľadal som centrum toho všetkého a dnes už viem prečo tak slabo spím
už je neskoro sa z toho čo i len pred sebou spovedať
lebo je odvaha to čo cítiš niekomu povedať
trochu ma desí že som už nedokázal aby som našej spomienke lásku dal
ale pravda je, že vždy som dal kus seba aby sa tvoj úsmev smial.
Možno je to všetko moja chyba, viem, každý ich má, vieš??
Často hovorím aby si sa usmievala, prečo?? Lebo usmievať sa smieš
mrzí ma že plačeš
možno je niečo pravdy na tom, že bude lepšie keď slzy dostaneš zo seba von
ale nechci ukončiť divadlo v ktorom žiješ v ňom
lebo je jednoduché rozoznieť ten ťažký záverečný zvon
ešte nie je čas klaňať sa divákom na konci dejstva
ešte nie je čas ďakovať divákom že ťa previedli tou hrou
niekedy drámou a niekedy komédiou
nedostaneš istotu že žiješ len raz, to nevie nikto ale ešte je čas sa tým zaoberať
nečítaj viac tieto slová, dobre sa obleč lebo sa oplatí po svete poobzerať
aj keď si ten okolitý svet videla už stí raz
mohlo sa ti stať, že si doteraz prehliadla niekoľko ukrytých krás.
Vždy ťa môže niečo prekvapiť...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár