najskôr si to povedzme pred zrkadlom
najskôr sa zamyslíme či je to želanie a či prosba
ak chceme zmenu, od nás musí prísť ten vítaný zlom
viem...
Ale aj tak mávam pocit že sa topím v bahne ktoré nazývame dnom...
Mám strach z pádu ale nedokážem sa zastaviť
bojím sa vysloviť lož pred zrkadlom
klamstvá sa odrážajú rýchlosťou ktorú si neviem ani predstaviť,
strach, láska, zlosť... Akoby neustále lietam padajúcim lietadlom
Je náročné začať so zmenou,
a spraviť prvý krok z davu
nechcem byť dlhšie tieňom, tou osobou chladnou, nemou
snažím sa spomaliť a pochopiť svoju predstavu
Ale predsa viem,
viem, že...
Ak chceme zmenu, nemá zmysel ďalej čakať
malá zmena môže začať dlhý reťazec
často sa už na plytčine začínam tápať,
ale snažím sa maľovať slovami svoj obrazec...
Aj keď sa niekedy cítim nesvoj...
A často ma nepokoj a strach...
Nie...
Bojujem!! Bojujem lebo aj tá najmenšia odchýlka...
Áno...
Môže začať niečo nové, krásne...
Človek je pre seba hrozba,
preto si to najskôr povedzme pred zrkadlom,
najskôr sa zamyslíme či je to želanie a či prosba
ak chceme zmenu, od nás musí prísť ten vítaný zlom
ak chceme zmenu...
Ľudia!!
Spravme niečo pre ňu!!
Spolu zvládneme viac!!
Ak premýšľame nad klamstvom,
vysloboďme ho pred zrkadlom,
či mu dokážeme uveriť aspoň my
nevyzerajú moc jednostranne naše sny??
Neoslepuje predstava našej budúcnosti...
Neoslepuje našu prítomnosť??
Človek sa učí vlastným pádom,
napravuje svoju masku, svoju masku pred zrkadlom
cítim sa unášaný vetrom s jediným pádlom
nebudem sa ospravedlňovať že som iný!!
Aj keď sa často cítim ako jediný samotný v samote,
nestanem sa druhému zrkadlom...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár