z chladnej tmy v ktorej ma sprevádzal len vlk, čo za chrbtom začal viť
prišiel čas nehľadieť len na svoje kroky po chodníku lebo aj ostatní majú svoje sny,
čas sa spolu naučiť žiť,
a zdieľať, zdieľať radosť nie len smútok,
podať ruku, nie hneď zvolať útok!!
Postaviť sa strachu!! A jemu pozrieť do očí,
Pomôcť!! Pomôcť!! Nie len čakať kým niekto z toho preskleného mrakodrapu skočí
čas navštíviť prírodu, lesy
hľadím na oblohu ale mám strach že nevidím to, čo vidieť chcem
hľadím na oblohu a pýtam sa Kde si??
Stratený v smutnom davu sa usmievam, prečo?? Lebo usmievať sa smiem.
Chcete lepší svet, čakáte na zmenu??
Láska zatiaľ ešte nezomrela, len treba žiť pre ňu
Nezabíjať ju, nehľadieť na stenu nemú
Aj keď niekedy je naozaj ťažké neobrátiť sa k tomu zlému,
a úsmev niekedy znamená viac vynaložených síl
objatie, úsmev je korenie všetkých chvíľ...
Kým čakáme, na myseľ dopadá hustý mrak
až keď naberieme odvahu pozrieť do očí sa nám opäť vráti zrak
šťastie na nikoho nespadne ako mohutné dažďové kvapky,
aby sme si ho všimli prechádzať musíme z očí stiahnuť klapky
márne človek hľadá ospravedlnenie lebo dôvodov na úsmev je vo svete stále plno
no to nezistíme keď prehľadávame hlbokého oceána len dno
Už bolo dosť čakania!! To my musíme za šťastím ísť
Myslím že konečne prišiel čas!! Spomaliť, spomaliť a bližšie ku šťastiu prísť.
Ak niekomu tak moc záleží na zmene,
nech si spomenie dávno zabudnutý význam v jeho mene
nech pribehne za mamou, objíme a podaruje jej bozk cennejší než hviezdny prach
lebo strach vyznať mame city patriace jej značí žalostný krach,
zmenu na ktorú čakáte musí niekto začať
Ľudia!! Nahrabme odvahu vlastnou cestou kráčať
netopme sa ako jesenné lístie strácajúce svoje farby rozmočené vo Váhu
prišiel čas v sebe nájsť dávno prachom zapadnutú odvahu!!
Na čo čakáte, ľudia?? Na bojovníka ktorý by za vás vybojoval každý tvrdý boj??
Klamal ten čo vravel, že život bude jednoduchý, nebude a ľudia to už dávno vedia
v živote sa ocitneš neraz na kolenách ale musíš vstať!! Musíš lebo ten život je jedine tvoj
a mňa hrozne mrzí, že pri spoločnej večeri ľudia tak smutno jedia...
Toho bojovníka má v sebe každý!! Príde až keď nájdeme odvahu nahľadieť do hĺbky citov
s otvorenými očami pozrieť navôkol, podať mu pomocnú ruku a nenaťahovať sa za dýkou...
Prišiel čas!! Prišiel čas pozrieť do zrkadla a začať tú zmenu od seba
Prišiel čas, lebo tá zmena je už viac potreba.
Prišiel čas!! Čas začať zmenu na ktorú čakáte!!
Začnite tú zmenu!!
Načo dlhšie čakať??
Keď máte strach z výšok, prečo do oblakov skákať??
Pozrite na seba v zrkadle!! Pozrite na seba pozorne!!
Je čas na zmenu, čas znovu láske otvoriť dvere,
vyšplhať z priepasti!! Vystúpiť na denne svetlo, nezostávať v chladnej diere,
začnime zas veriť viere!!
Nech je to viera v čokoľvek!! Ak prináša radosť, tak je tá správna...
Ale verme aj v seba,
snažme sa pritiahnuť na zem kúsok z neba,
snažme sa usmiať...
Toho smútku bolo už dosť,
už ma nebaví hľadieť ako v ľuďoch planie zlosť
už viac nie...
Často opakujem, že po smútku nastane sladké prebudenie,
opakujem to lebo tomu úprimne verím,
verím v šťastie, verím, že si každý to svoje nájde...
Verím, že môžeme hodiť chudším pár drobných či krajec chleba
Verím v zmenu lebo tá je treba...
Už bolo dosť čakania!!
Kričím!! No nie je ma počuť...
Potrebujem pomoc,
prišiel čas!!
Čas znovu milovať!!
Bok po boku ako ľudia bojovať,
a kúsok šťastia druhým darovať...
Nečakajme... Viac nie...
Začnime od seba!!
Začnime!!
Prišiel čas.
Prišiel čas na zmenu!!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár