v každom momente padám a zdvíham sa neraz
môžem povedať že ma to baví a že to rád robím pre vás
ale pravda sa objavila neskôr, kedy som zistil, že píšem sebecky pre seba
nezaujíma ma kto sa na mňa urazí a či chystá ukrytý v tieni niekde na mňa podrazy
svoju melódiu tvorím sám a znie ako krásne piáno a sladký saxofón odnekiaľ z neba
a nemusím byť veľa pre niekoho komu moja tvorba dych vyrazí
píšem melódiu čo tvorí srdce mi, nie mozog ktorý robí problémy.
aj keby mali mať pravdu všetcí čo mi neveria,
nepíšem a netvorím cesty iného než sebe a nie som ani dobrý básnik
a veriť nemusia, najskôr to skúsim a moje oči daný problém preveria
keď zaprší šťastie kašleš na mňa ale keď dážď začne tvoriť moria stratených tak nečakaj odo mňa dáždnik.
Prvé kroky a posledné tiež
začínam dnes a budem pokračovať aj zajtra
keď chceš napredovať alebo máš strach, no tak bež
nie si hlúpy keď nevieš a spýtaš sa, hlúposť je báť sa spýtať a to je tá pravda
pravda, po ktorej túži každý jeden z nás
pravda, z ktorou nemusíme súhlasiť keď nevyzerá ako tá vo snoch
pravda, čo zadrží krok pred úpadkom ako záchranný pás
a tiež pravda, ktorá je ukrytá vo všetkých budúcich dňoch
a nikdy nevieš ktorý krok je ten posledný
je smutné že rovnako ako prvý ani tento si nebudeš pamätať
ale je hlúposť čakať kým príde ten koniec no ver že bude výrazný,
zasiahne veľa ľudí, veľa sŕdc a spôsobí veľa sĺz, ten kto si ho chce pritiahnúť si nezaslúži niečo znamenať
nie je hanba oddychovať keď sa objaví únava ale nespi dlho aby si nezabudol kráčať vpred, no tak bež
a ja sľubujem že ukončím túto báseň hneď ako dokončím jej posledný verš.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár