Ty si tam a ja premýšľam
premýšľam kde to zase viazne
tisícky výhovoriek si rýchlo vymýšľam
v tom som dobrý, ale vždy to naše svetlo zhasne
ty si tam a ja?? Niekde chýbam
tvojim ranám sa zdiaľky vyhýbam
lebo som bol zbabelý, blázon, cvok,
neviem ktorá z tých tvári bola lepšia
ale každá bola krivá ako náš posledný rok, krok
vidím seba a ty tam nie si, cítim ako páli vo mne skepsa
a rozdelil nás jeden prázdny brok...
Prepáč, nebudem klamať,
ja naozaj netuším kde sa stala chyba, vo mne, že??
Uvedomujem si to a preto ťa nedržím ale bolí ma ti v diaľke mávať
miesta v mojich snoch bývali naše
ale dnes je to už skôr spomienka
ako kvetináč čo zhodil som z tvojho okienka
a rozbil sa na chodníku, po prázdnom chodníku
zaplnili ho črepy, črepy ktoré tvoria moju spomienku...
Sebadeštrukcia, krutá daň
spomienka vráť sa, ešte raz ma zraň
každý svojou cestou a časom možno zabudneme naň
na ten pocit ktorý predelil niečo výnimočne
predelil veľmi jednoducho akoby sme tomu nevedomky pomohli
už to nie sú sny, skôr nory nočne
nič viac, ale ty v nich nie si, časom sa naozaj naše spomienky od seba rozbehli
nechcem trpieť, určite nie, hlavne keď ty si mala silu začať znovu
chcel som to skúsiť tiež no šľapla si mi na nohu,
pozrela na mňa a pozdravila akoby som ti nepovedal pravdu
ktorú si nečakala ale stále za ňou stojím, stojím i keď teba to prestalo baviť
prepáč, pravda bolí a mňa to mrzí, vážne, nerobím si srandu
ako samotný kapitán sa musí bez posádky na svojej lodi plaviť,
vždy príde čas vystúpiť na súš a ten môj sa už blíži
a keď príde už nás dvoch nič neskríži
možno len naše meče, žiadne skeče, len ty, ja a boj
alebo sa mýlim ako vtedy keď som bol naposledy tvoj
no už vidím v diaľke nejakú neznámu pevninu
a stalo sa mi kotvou že mi to chceš dávať za vinu
lebo na konci tej ceste plnej prekážok prejdem cieľovú rovinu.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár