je ten kto vníma čo sa vôkol neho deje
ten kto trpí pri úsmeve ale plače len v samote
obdivujem ľudí s úsmevmi aj keď nosia srdce plnom beznádeje
Kedy príde čas priznať kam to všetko speje??
prestalo ma baviť kráčať stratený vo vlastnej nahote
raz príde deň zovrieť päsť a zakričať dosť
vo mne to už prišlo lebo ma nebaví žiť ako pes hľadajúci kosť.
Je bežné podať ruku aj keď v očiach žiari zlosť
ktorá spaľuje niečo v tebe, hnev ťa núti kričať a bolí
na všetkom je jednoduché plodiť závislosť
čo je správne a čo nie...
je rozhodovanie ktoré zvádza boj a v mysli jasne horí
je veľa čo ťa baví len to treba hľadať, pre mňa je tu písanie
nevzdať sa, len tak nájdeš to čo ti ľady zborí.
Rovnako ľahké ako vraziť do múru je chvíľu stáť
stáva sa, že vedľa nestoja tí, čo mali s tebou byť
keď sa cítiš zraniteľný ver, že máš silu to ustáť
môžu ti poradiť ale budeš ty ten, čo musí svoj život žiť
ty cítiš tú žiaru čo v sebe máš
bojovať za seba musíš prvom rade ty!!
A jedine ty sa rozhoduješ koľko prijmeš a koľko dáš
musíš si dať pozor, to je fakt, ale neboj sa spojiť životy
tak sa usmej, lebo len ty určuješ či svoj život zapredáš.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár