Na oblohe slnko svieti
dovoľme mu preniknúť do mysle
nezáleží na farbe pleti
do nášho spevu nám hrajú mušle,
tichou, tichučkou hudbičkou
hluchou, hluchučkou oblohou
rozjasníme ráno našou, našou pesničkou
rozlúčme sa s chvíľou, chvíľou nervovou
Lebo aj keď nemáme zlato v hrdle,
nie je dôvod tváriť sa ráno tak smutne
nech zamáva obzoru ten čo má rád nudle
a aj tí, čo ich nemusia lebo ráno nech je kľudne
a pokojne,
na hanbu v túto chvíľu zabudnime
a spievať sa viac nebojme
šťastiu z cesty neuhnime!!
Pozdvihni hlavu a neboj sa zakričať
pred problémom netreba utekať
aj keď slnko oslepuje ten úsmev netreba vynechať
a keď spŕchne, nedovoľme do duše zatekať
nech nám city dážď neodplaví,
na každý krok nás nik nepripraví,
no prestaňme sa stále trápiť,
keď zídeme z cesty, nebojme sa naspäť vrátiť
a prestaňme sa hanbiť,
nehanbime sa svoju pieseň so sebou nosiť,
tú nám nikto nevezme,
usmejme sa, no tak úsmev,
nech ten úsmev niekto druhí prevezme...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár