Možno sa mi to len zdá,
nie, tá hmla ešte neodchádza
moc by si to prial ale nič sa nedeje
kto sa najviac smeje,
že vraj skrýva v sebe najviac beznádeje
zaslepená hmlou netuší čo sa vôkol nej deje
možno je to jeden z mnoho odtieňov
a tvári, ak áno, je to tá dobrá alebo zlé je??
Zleje sa každý cit, cit, čo prestane viť na človeka za stenou.

Srdce zamknuté v krabici, to sa nenájde nik kto má kľúč??
Neboj dievča, má ťa rád, no tak to skús
s tým trápením, vŕtaním sa v zlých vzťahoch sa rozlúč
bež za ním, veď chceš byť len s ním, do čerta už to nedus
pozri na ten pohľad, ten predsa nemôže klamať
oči sú zrkadlom do duše, vraví sa
a spojí sa každé zrnko obilia čo tvorí chlieb ktorý treba lámať
veď si vravela, že tie vzťahy ktorým si venovala slzy boli kvôli nemu predsa.

Láska je hra, kto sa vzdá automaticky prehrá
dokonca ľúbi pripomínať boj
hra, v ktorej sa podľa pravidiel nehrá
slnko opäť zajtra vyjde, a zíde sa vedieť, že tento život je len tvoj
bozk, srdce, pery, svoj život spoj, srdce si mala viac v oprave ako stroj
hmla sa stráca, nastal úsmev, radosť, nechápeš?? Láska a život sú jedno, je to boj.
Za to že sa teraz usmievaš môžeš ty
a ja ani na chvíľu nepochybujem, že tvoj úsmev je krásny
je cenné, krásne, ale dnes už smutno neobvykle stmeliť dva životy
v týchto riadkoch ide len o úsmev, pokoj, šťastie, šťastie je srdce v tejto básni.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
silanova  27. 11. 2014 20:19
Napíš svoj komentár