Sloboda

Slobodu si predstavujem ako šťastie
keď prvá nádej spadne, nová ihneď rastie
keď niečo naruší tok v našej dôvere,
bojovali sme za ňu a aj tak žijeme ako vo voliere
oslavujeme slobodu jediným dňom
akoby po ňom niečo prestalo dávať zmysel snom
a napĺňať radosťou každú nemú tvár
spievať, lúskaním prstami oživiť čaro Vianoc a odovzdať dar,
dar po ktorom nečakáme niečo, čo by náš dar prekonalo,
dar, aby niekoho srdce šťastím zaspievalo, aby sa opäť skutočne milovalo,
a neoslavovať padlých ale nájsť si chvíľu na smútok zo spomienok,
neoslavovať že sa niekedy za slobodu bojovalo
lebo pre ňu vyhasol nejeden plamienok,
vyhasol zbytočne lebo sloboda neznamená toľko čo niekedy
vyhasol preto, aby sme sa my, tí čo prišli po nich mohli dotknúť slobody.

Rozoznel zvon,
deti nevidím a už dosť dlho hľadím von
cez okno nevidieť nič, len chladné slnko čo hlási deň,
A my?? Ukrytí v pohodlí tepla, zbabelí a vymrelí ako ten starý peň,
peň okolo ktorého prešlo toľko ľudí
A koľkí si ho všimli?? Sme neviditeľní, hlúpi či až tak chudí??
Rozoznel zvon,
druhý krát na poplach
asi je ťažké rozoznieť vo vlastnom srdci tón
byť slobodní, voľní vo vzduchu ako vetroplach
alebo snívať o slobode, čakať doma kým zazvoní telefón
do ktorého aj tak nič podstatne nepovieme
to, že my sme dokonalý ale ostatní hlúpi, to riešime, to všetci vieme
Prečo sa usmiať?? No predsa lebo takú maličkosť smieme.
Rozoznel zvon, zaznel chórus,
orchester, zbor, hlasný vysoký výkrik čo značí radosť
byť slobodný vo vlastnom svete lebo v tomto je voda samý chlór už
byť slobodný vo vlastnom svete lebo v tomto silno udrela zlosť
a my sme to nedokázali ustáť, napriek tomu sme dokázali lietať
V hudbe sa gitary zlievajú do bicí, na krátku dobu husle a potom náhle mlčanie
gospeloví speváci pozdvihli dlane k nebesám a niečo začali splietať
to je sloboda v mojej naivnej predstave, sloboda na ktorej konci znie hlasité dýchanie
veď posledné nádychy sú len posledné spievanie po ktorom nasleduje len slobodne lietanie.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu