neuveriteľný pocit detinskej zlosti
je späť želanie aby sa toto obdobie skrátilo
ale nekráti sa a to žerie do kosti.
Nedá sa to širokým krokom obkročiť
viem, ale túžba tvrdšia než skala neutícha
trasie sa noha, už chcem z vydýchaného vlaku vykročiť
mňa riadi autopilot, vedomie spí a na všetko zvysoka... kýcha!!
Divní a však niečim zaujímaví ľudia... akoby vlak mŕtvych
je šesť ráno tak čo robiť??
v hlave myšlienky a zopár aj slušných,
stať sa mŕtvym a či radšej biely papier zdobiť??
Čo by sa dialo ak by sa nepísalo??
každopádne posledný verš od výstupu na vzduch
tiež by som spal... ale radšej chcem aby sa niečo prepísalo,
napríklad dátum, čas, niečo, aby som nedýchal ten vydýchaný tuch!!
Posledný verš je až teraz
ako jediný písaní v noci
hoci deň začal skorým ránom, no potešil ma neraz
nakoniec bol krásny vďaka blízkym, lebo nezostal bez pomoci.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár