Ja ked dám slovo tak sa to snažím vždy splniť a tak som sa 22:30 (plus - mínus) vybral zapáliť tú sviečku. Spoza jedného auta vybehol vlčiak. Bol som dosratý
Nemám rád psov ktorých nepoznám lebo mi je jasne že ani oni nepoznajú mňa. Stál som zoči - voči tomu psovi. Po chvíľke rozhodovania či sa vrátiť a či pokračovať som sa rozhodol pokračovať.
Pomaly som prešiel okolo a ked som sa už tešil že žijem ten debil sa musel po mne rozbehnúť!! Našťastie ma len očuchal a ušiel preč.
Skoro ho zrazilo auto. Hafo (tak som ho nazval) sa zľakol a šiel zase do smeru ktorým som šiel ja. Postavil sa pred bránu asi aby som cez ňu neprešiel.
Nakoniec som tú bránu otvoril a on prebehol na cintorín. Zapálil som sviečku a ked som odchádzal sa obzerám. Celý čas bol pri mne ale zrazu nie. Zakričal som "Hafo už idem!!" a pribehol. Bol peckový!! Zapáčil sa mi.
Bol prítulný a úžasný. Robil mi spoločnosť celú cestu domov. Vošiel nám do dvora a len som ho privolal a prišiel. Obľúbil som si ho. Dal som mu trocha jedla a šiel dnu.
Doteraz ho mám v živej pamäti a dúfam že sa naše cesty ešte skrížia a že si ma bude pamätať
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár