to, čo mysľou blúdi, blúdi v jej tme
nejaké záblesky na oblohe ju chvíľkou rozsvietili
a ja cítim, vnímam kvapky, kvapky ľadové a ťažké vo vlastnom sne
začínam sa topiť... Topiť pod hustou hladinou zatajených slov
snažím sa ohlásiť ale nedokážem dýchať
city často bolestivé zabíjajú krásu každodenných snov
rozprestrieť ruky nech do dlaní vráža chladný vánok...
Dnes len ťažko sa dá lietať
mám strach z výšok ale chcem aspoň raz!! Raz!! Ten nepoznaný čerstvý vzduch dýchať
keď mám konečne síl odísť, ty okovy si sa rozhodla na mojich rukách nechať...
Možno som stál správny čas na správnom mieste
možno si len chcela povedať že som nedokázal zvládnuť jedinú úlohu v tvojom teste
tvoj žalostný pohľad sa mi stratil a ty si bola preč tak zrazu... Ako prenikajúci vzduch medzi prstami...
Čo odo mňa chceš!!?? Naozaj neviem kde hľadať ale už som spravil prvé kroky na prázdnej ceste.
Čím dlhšie hľadám, tým som zničenejší,
čím dlhšie čakám... Bojím sa že zostanem chladnejší
čím dlhšie ťa nevidím, nepočujem, pocit mám,
že som prázdnejší...
Kroky v daždi... Už ma nebaví byť tak sám
ale osobu čo ma nechala na tej ceste, ju už nehľadám...
Tanec nás dvoch v tmavej mysli pozerám
ako divák z pódia či neznámy okoloidúci...
Hviezdy pretínané bleskami a hudba prehlušená hromom
dve postavy no jedna z nich tvár skrýva v letmom objatí
kto si?? Hudba hrá, vietor duní neďaleko v plechu... Ale ty mlčíš ako vo filme nemom
Bojím sa že ťa hľadám kde už dávno nie si... A keď čakám, čakám v zajatí...
Verím že obaja budeme v správny čas na správnom mieste,
aj na nádej ukrytej v záchrannej veste
neviem kedy príde... Kedy príde ten čas...
ale verím že už som na správnej ceste
a každým ťažkým krokom, pádom... Každým zodvihnutím!!
Je bližšie to miesto...
a všetci čo ešte hľadajú či možno blúdia...
Sa spolu stretnú...
V správny čas na správnom mieste.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár