Nestačilo toľko poníženia??
Šťastie dajme tam kde iksrila zlosť
prečo dovoliť aby vznikalo toľko zbytočného zranenia??
Usmejme sa,
lebo iskra založila plameň ktorý horel už pridlho
Usmejme sa,
bez hnevu na začiatku by to šťastie nebolo,
usmejme sa a skúsme byť šťastní...
Vstaňme a zatancujme,
chyť ma za ruku a spolu sa radujme
podaj mi ruku a ja tú tvoju nepustím,
usmejme sa
že každodenný žiaľ je povinný si nemyslím
usmej sa, prosím,
pri tvojom úsmeve zakaždým do výšin odletím,
drahá nemaj viac strach lebo vždy za tebou priletím...
Počul som, že dnes je prvý deň zvyšku tvojho života,
pozdvihni zrak ku oblakom a sleduj ako slobodne ten vták odlieta...
Nebolo toho smútku už dosť??
Šťastie dajme tam kde iksrila zlosť
Nestačilo toľko preliatych sĺz??
Stratených v ničote,
nikde neutíchajúcej prázdnote...
Preliatych do prázdna...
Prečo toľko drzosti?? Keď sa usmievaš si tak krásna...
Usmejme sa,
lebo iskra založila plameň ktorý horel už pridlho
Usmejme sa,
bez hnevu na začiatku by to šťastie nebolo,
usmejme sa a skúsme byť šťastní...
Prosím...
Prišiel ten deň, deň uhasiť smútok tak pálivý,
že by prepálil studňu ľadovej vody v hlbinách srdca
viem, viem, pri pohľade na úsmev je pocit šťastia vábivý,
tak sa usmej, neodsúď sa k trestu bolesti, prosím nebuď sudca!!
Prosím, usmej sa, usmej sa a skús byť šťastný,
šťastie je ten pocit ktorý má každý vlastný,
a predsa sa s ním delí...
Usmej sa, prosím...
už bolo dosť smútku ktorý naše sny tiahne dolu!!
Usmej sa, a skús byť šťastný
tak mi podaj ruku!! A skúsime to spolu.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár