zostal len na kraji cesty v parku stáť
vietor z cesty odvial listy farieb preč
vedel že koniec je to riešenie, no chcel kričať "Ešte sa vráť!!"
no mlčal a dovolil mrazu objať jeho červenú tvár
pristihol sa, že sa utiahol pred milovanými a len sleduje dianie okolo seba
hľadá tú chybu niekde tam vnútri a cíti, že je na vine
predstava diaľky od srdca k mysli je hlboká, vie, že most k nej treba
už stratil pocit istoty, že šťastný život žije s priateľmi vo vlne...
To lístie sa stratilo, nastala zima tuhšia než temná noc
v ústraní o pomoc kričí
má pocit, že priatelia ho majú na srandu a že darmo máva na pomoc
predstava samoty ho vo vlastnej mysli ničí
Prečo ten pocit neutícha?? Prečo sa necíti krásny??
Vraví si pri čítaní týchto slov...
keď vidí kúsok seba tejto básni
úsmev napraví veľa, skúsi dať koniec nočným dňom
vie, že ak ho priatelia neprijmú aký je,
ak neprijmú, že v jeho živote niekde nastála zmena
stratí posledne dni tichej nádeje
a to, že okrem nich nikoho iného nemá.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár