Dnes ma chytal amok,
otvoril sa vo mne ten zamknutý zámok,
nebaví ma prizerať ako niektorí majú strach povedať názor svoj,
v hlave máš silný náboj!!
Šváby pod čiarou,
včera to bolo konečne s tou pravou??
S veľkými snami,
moje pocity vyjadrené písmenami...
Niekedy veľké nádeje,
teraz čakanie na toho kto prispeje.
Čo sa to vlastne deje??
Pozerať na niekoho ako sa preje??
Nie!!
Nežijeme akoby sme chceli??
Koho je to vina??
Viniť jeho namiesto seba?? Pi*ovina!!
Štát nás núti kradnúť,
odmietam v srdci na úplne dno padnúť.
Prečo nevracať čo sme dostali??
Vláda len berie, čo keby už prestali??
Hlava nás má viesť dopredu,
nečakať na tú klamlivú potrebu.
Rozbehnúť sa popredu,
odmietam stále kráčať dozadu!!
Nespoliehaj stále na šťastnú hviezdu,
máš vlastný rozum tak prekonaj tú brázdu.
Nebuďme ako šváby dolu,
keď nevládzeš chytím ťa za ruku a budeme pokračovať spolu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár