na ktorom som stál a osobne pozeral,
pozeral som na kinové plátno vytvorené v mojej mysli
neprebiehal maratón ale bol to akýsi beh
víťaz behu pristúpil k poslednému a dlaň si porezal
presne ako vo winnetou, ľudia nechápali, prekvapene stáli všetci čo tam prišli.
Svet si cení niečo iné čo si cením ja, iné hodnoty, iné myslenie
to čo vyžadujú ľudia nie je zďaleka čo toľko koľko sa rozhodli brať
kráčať po tomto svete už pripomína v bahne brodenie
a prejsť na druhý breh dá človeku zabrať, viem, preto toľkí z nás zostali stáť.
Cez rieku si musíme postaviť mosty
pomôžme si pri stavaní a všetci po tom moste môžeme prejsť
zbytočné je stavať tisíce vedľa seba len z tvrdohlavosti
pokračujme, nekráčajme vzad, vlastný strach sme už nechali dosť ďaleko zájsť.
A kto som ja?? Len jeden z vás, jeden čo má vlastne vízie
stratený optimista čo ho pošlape dav
niekto, koho nezobrazujú v reklamách dnešné televézie
svet vidím ako mínové pole, a keď chceš prejsť, niečo pre to sprav.
Zajtra začne nový príbeh so starými cestami
doteraz neobjavenými, ale nehľadaj na nich kráľovstvo
nenájdeš ani úspech, ten si musí každý postaviť sám, prejdeme si ešte veľa testami
a tento svet, ľudia nás budú skúšať, nevyhráš každý boj ale aj tak je vyvesenie bielej vlaky bláznovstvo.
Moje myšlienky nemusíte chápať, chápte seba
každý je svojim vetrom do plachiet aj svojim sprievodcom
u mňa nenájdete vlajku, som tam len ja a čakám na úkaz z neba
ktorý zrejme nepríde, zatiaľ len bojujem so zlým vodcom,
s vodcom ktorý radí zle, viem že radí zle a často ho poslúchnem
čo píšem je vietor do mojich plachiet a čo cítim oheň ktorý poskytuje teplo
to slnko osvetľuje deň tak prečo ho ignorovať?? Treba zabojovať, bojovať, lebo ani ja to svetlo nezhasnem
nikto z nás nemá takú moc, nikto nie je viac ako človek, a viera v šťastnejší svet je moje svetlo.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár