premýšľam veľa a často nad hlúposťami, to som ja
život posúva obrazy a len kráčam kam dovolí mi
v tomto živote, v tomto momente a tejto chvíli sľubujem, že nezabudnem čo nás spája
vždy bola pri mne, zaslúži si úctu a nedokážem ju opustiť ani keď všetko zrní
nikdy nezabudnem na tie chvíle, pocity dobre i zle...
niekedy chcem byť sám, len ja a ona
držíme sa a neopustíme, znamená veľa, s ňou i nemožne zapadá ako puzzle
je nálada, je kľud, je zábava i ikona
a ja vždy podľahnem a stratím sa v jej mystickom kúzle.
Spomínam na detstvo a ľudí čo gitary nežne zvierali v rukách akoby sa maznali
prvé tóny a v zápätí zvuk pripomínajúci srdca tep
potom prišiel hlas muža vpredu a jeho pocity sa von vyznali
nasledovala eufória radosti a slobody i v tele step
tisícky ľudí ich s jasom a krikom medzi seba prizvali
a prišli dni ktoré zmenili názory aj krátke nemé filmy v sne
hudba sa zmenila ale k tým, čo ma v detstve oslovili sa vždy vrátim rád
nie som umelec ale viem, že to čo sa mi páči je dobre, a vtedy sa cítim krásne
stačí že hrá a neviem ju spustiť z hlavy, ak si na tom podobne usmej sa a nezabudni byť vždy pre priateľov kamarát
pri tónoch melódii som vždy iný ako bez nej
a nemusím ani nad vecou byť...
pri hudbe je šťastie každého kto ju oceňuje, s ňou je život rýchlejší ako pri líške besnej
ktorá je v nás, ktorá je niekde tam vnútri a nechcem nič viac len v každej chvíli spokojne žiť.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
spactatus
16. 2.febuára 2014 20:10
Vyžaruje z toho toľko radosti a vášne, až mi to pripomenulo, že tak sa chcem cítiť aj ja..
Napíš svoj komentár