vidím v tvojich očiach nenávisť
vždy keď chcem aby sa to naše vrátilo,
pohľad na tvoj chrbát dáva najavo že som len nechcená korisť
a vždy keď chcem už konečne z toho miesta odísť,
ako jediný vinník hľadím do tvojho zármutku, ach, ten žiaľ
neviem ako povedať že si ako princezná čo so zbraňou v ruke padá do snehu ranená
a premrznutá na kosť, ako voľné telo ktoré nehľadá kráľ
čarodejnica ktorá všetko vidí, no ty si vzduch, a nikto nevie čo to znamená
nie, ja som nechcel, nebolo človeka ktorý by si to tak prial
na bielom snehu niet krvi, niet tela, niet teba
kde si??
jediný záblesk nevyšiel z neba.
Neplač, nie, už stačilo!! Dosť!!
Nenaťahuj sa za tou dýkou
nie, kam zmizla?? Kde si, a čo si to spravila??
V tvojich očiach páli zlosť
všetko si zanechala tu a ty si preč, zmizla si i so svojou pýchou...
Dosť, už neplač, nie...
Rieka sa vyplavila a zatopila niekoľko miest
toto si nechcela, tie slzy ti spôsobujú večné zranenie
čo to nevidíš?? Stačilo, neplač, už niet nezaplavených ciest
už niet, už nie, neplač, neplač, dosť!!
Telo sa ti mení v kosť, v nič necítiacu zlosť
toto si nechcela, toto nechcel nikto...
Nejeden si želá aby si sa vrátila
ale márne, vidíš len príčinu smútku namiesto človeka ktorý chce pomocnú ruku dať
nie si sama, otvor oči, konečne otvor oči a sleduj na všetko čo si nestratila,
na všetko čo nevidíš, čo už vidieť nechceš, prečo?? Prestaň sa úsmevu báť!!
Už neplač, zostri slzy
nikto za to nestojí, viem, že mojim slovám dnes neveríš
to ma nejednu chvíľu s tebou mrzí
tak dosť, neplač, už nie,
po smútku príde úsmev alebo zbláznenie
usmej sa, aspoň na chvíľu, chvíľu ktorú si zapamätaj,
a spomeň si, spomeň si na ňu keď ti bude zle,
no tak už neplač,
z útesu nesprav krok, prosím neskáč
neplač, neplač, už stačilo...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
tutamuffin43
18. 2.febuára 2015 21:26
máš zvláštny štýl písania... ani neviem ako by som sformulovala do slov to, čo vo mne zanechávajú tvoje slová... musí teda stačiť to obyčajné, ľudské ... že je to krásne
Napíš svoj komentár