"Naša zem je stratená..." povedal, a pomyslel na všetko, čo sa hlboko dotýkalo jeho myšlienok. Cez okno hľadieť ako sa zosype stodola pod ťarchou objímajúcich plameňov. Stodola, do ktorej sme vrážali všetky spomienky, nádeje na lepšie časy, možno, že život bude iný, jednoduchší, veselší. Keď niekoho stodola dohorieva a posledne iskri, ktoré boli v ňom teraz smerujú ku hviezdam, stanú sa súčasťou niečoho väčšieho, niečoho, čo dnes nechápem, alebo proste zaniknú?? Zaniknú jednoducho ako ľahko sa rozpadne domček z karát. V sekunde sa dá prísť o všetko, a aj keď si to neželáme, často robíme kroky ku stodole s horiacou zápalkou.
Naivne túžime stále niečo cítiť a stále veríme, že to bude pekne, rozprávkové i keď sme na rozprávky už dávno prestali veriť. Každý sníva o pocitoch, ktoré by rád cítil, o veciach, ktoré by spravil a keď to uskutoční, nemá to efekt veľkolepého dobrodruha, aký človek čakal. Potom zostaneme stáť pred plameňmi a cítime. Cítime, i keď sa pocity ďaleko a mohutne líšia od toho, po čom sme túžili. Chceme veriť a preto sa často klameme. Či si to priznáme alebo nie, každý z nás videl na niekom klamstvo, ale chceli sme cítiť, že jeho city sú späté s našimi, že zájmy a predstavy o ciele sú spoločné, a aj keď sme vedeli, že to tak nie je, s úsmevom sme naleteli. Lebo sme chceli veriť. Je to prosté.
Veríme šarlatánom a médiám, lebo sme možno o niekoho prišli a chceme dostať aspoň jednu šancu byť s človekom, aspoň jeden deň, hodinu, povedať mu čo nás trápi, a keď to chceme, ako zázrakom sme stretli tmavú postavu o ktorej nič nevieme, a uveríme, že nám ten čas navyše umožní. Len preto, lebo si to moc želáme.
Klameme seba, lebo je to často jednoduchšie. Niekedy si myslíme, že sme bystrí na oklamanie druhých a v skutočnosti tápeme vo vlastných lží, lebo sme im často uverili. Dá sa niečo, čo načalo ako klamstvo ale pred samým koncom mu uveríme, a sme utvrdení, že to lož nie je, nazvať ako klamstvo?? Z depresii a strachu, že naše klamstvo niekto odhalí, je odrazu blaho, že tvrdíme niečo, čo nie je pravda, lebo sme tomu jednoducho uverili. Stáva sa to, a tak sa pýtam, čo je pravda?? Odpovedali ste si v duchu?? Pomysleli ste si, že je toto nezmyselný blog?? Ale ja si myslím, že najdôležitejšie je šťastie. V šťastí sa lož stáva zabudnutá, lebo sme šťastní. Niekedy je pocit šťastia založení na klamstve, a vtedy sa šťastie zmení na hnev a ponížene, alebo sa len usmejeme, že sme sa nechali oklamať, ale v konečnom dôsledku sme šťastní. A úprimné si myslím, že lož je všade a v každom. Veríme čomu veriť chceme, a vidíme veci uhlom, ktorým danú vec vidieť chceme. A nekladieme si otázku, či je to správne, dokiaľ to funguje. Nedá sa byť šťastný a spokojný každý deň, ale každý deň sa riadi jedine naším rozhodnutím. A rovnako ako po šťastí nastáva žiaľ, i po smútku nastane šťastie. Aspoň tomu chcem veriť.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár