len márne by som hľadal, bola si jednoducho prvá
sila, ktorú som nevidel v žiadnom kúte tohto sveta
nemôžem ignorovať pocit, že je zbytočná táto veta
darca svojho svetla čo okolo mňa lieta
kúzlom zahalená v hlave mi niečo splieta
a ja mlčky hľadím na správne slová ako sa v kúzlu ukrývajú
až kým ich neviem nájsť, ale už nemusím lebo dva brehy sa na seba usmievajú.
Máš dar vziať všetko z mysle čo sa snažím pred tebou skryť
dokázala si mi vziať kroky a bol som ti vďačný lebo som chcel s tebou byť
aj keď sme len stáli a parket bol plný, videl som len šmuhy prechádzať okolo teba
snažili sme sa o prvé kroky, v ten večer to bola ako ukážka z neba
a iróniou sa stalo že pri tebe som slová mohol nechať odletieť preč
vravel som si do čerta, objatím tie rany lieč
odrazu nás unášala ruka melódie a ja som zostal kričať, kričať v tichosti
prvý a posledný spoločný tanec ma nútil hľadieť na teba v ľútosti.
Boli to tvoje slová, slová z ktorých som zostal nemý
ty si vysvetľovala a čakala že to moment zmení
beznádejný a stratený s ranami na hrudi, tak som sa v skutočnosti cítil
zanechával som krvavú stopu všade kde som bolesť ešte viac sýtil
no šliapať po tvojom šťastí nemienim a tak len bez smeru v tichosti stojím
možno som si zvykol že ma tvojimi krokmi vedieš a svojimi sa už bojím
ale mňa to časom prejde, dúfam, a ty v šťastí ani nezistíš čím som si prešiel
keď som s tebou cítim sa ďaleko od miesta kde som svoj pokoj našiel.
Veď tak ľudské vzťahy chodia, nie??
Opäť sa vraciam k myšlienke, že po smútku nastane sladké prebudenie.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár