verím, že sme blízko...
Nech nás akokoľvek drží strach sa pohnúť,
skúsme spraviť ten krok, nech svetlo zatieni strach,
lebo nechať sa spútať strachom značí krach
a ja verím, verím, že sme blízko...
Želám si nevidieť viac v zrkadle nemého bezhlavého jazdca
želám si úsmev, prosím, lebo nikto nie je jediný pre koho je pripravená pasca,
cítiť to šťastie čo prináša láska, a viacej krásne mať sa,
želám si menej zvádzať so životom boje, ale viacej hrať sa,
želám si menej pri pohľade na vlastné skutky báť sa!!
Nech akokoľvek dlho trvá naša púť,
verím, že sme blízko...
Nech nás akokoľvek ťaží žiaľ, jedného dňa viac nesmúť
skúsme spraviť ten krok, nech svetlo zatieni strach,
lebo nechať si vyhasnúť príležitosť podať ruku by bolo ako na stenu hádzať hrach
a ja verím že sme blízko!!
Prečo sa človek tak ľahko dokáže nahnevať,
a prečo sa zdá tak ťažké usmievať??
Obdivujem každého a ste pre mňa vzorom všetci,
ktorí sa dokážu počas neutíchajúcej bolesti usmiať,
stali ste sa hrdinami kvôli ktorým sa chcem menej báť...
Verím že sme blízko!!
Aj keď niektorí prešli prahom hore,
aj keď ma niekedy na lopatky zráža vlak,
a veriť na šťastie sa dnes zdá choré,
pri planúcom strachu že budem prislabí keď ma zhodí tlak,
verím, verím že sme blízko!!
Napriek pohľadom, že som možno chorý
lebo verím v slobodný spev ktorý hlása vták,
a áno, po páde sme niekedy plní pochybnosti zistiť ktorý,
ty!! Len ty sa rozhoduješ či sa niekoho most tvojimi silami spáli
a len ty, ty!! Si ten, čo svoje mosty tvorí...
Nech akokoľvek dlho trvá naša púť,
verím, že sme blízko...
Nech nás akokoľvek drží strach sa pohnúť,
skúsme spraviť ten krok, nech svetlo zatieni strach,
lebo nechať sa spútať strachom značí krach
a ja verím, verím, že sme blízko...
Už sme blízko!!
Ja verím,
skutočne!!
Po zime rozkvitnú záhrady,
a svet ovládnu farby...
A ja verím, verím že sme blízko...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár