ľudia čakajú že sa zastrelíš s revolverom do tvojich rúk nasilu daným
núkajú nám čoraz viac nábojov s nádejou že spôsobíme čo najviac škody,
čakajúc na správny čas sa naše šťastie v hustom bahne brodí,
a v tom bahne sa topí!!
Niekedy čakáme pomoc ale stratený vietor zakrýva naše stopy
niekedy budeme v tej bitke bojovať samy, lebo nenájde nás nik
...už teraz ste toho dokázali veľa!!
A dodali ste mi silu ďalej písať... Za to vám všetkým ďakuje týchto riadkov básnik.
Nemusíme byť na púšti ako dezorientovaná a bezbranná laň
čakanie na dokonalosť spôsobuje množstvo rán... svoje srdce nezraň!!
Neobchádzaj každý kopec ale skús vybehnúť naň!!
A vychutnaj si každý hlboký nádych, výhľad, nadhľad...Na samom vrchole ten pocit krásny
za šťastím si bež, svoje šťastie si chráň!!
Nečakaj pridlho lebo samo nepríde a ani na teba nebude celý život čakať...
Žime pre ďalšie nádychy ktoré sú kľúčom do ďalšieho dňa... Veriť sebe je zmysel v tejto básni.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár