za malým stolom pod oknom sedí starý muž
v miestnosti osvetlenej ohňom v krbe sedí nehybne ako koreň,
hľadí na prázdnu nočnú oblohu a z bieleho perá kvapol na papier tuš.
Odvráti zrak z oblohy, dlaňou prejde po svojich sivých vlasoch
pierkom rozotrie machuľu od atramentu, nakreslí ním huslový kľúč
čaká, čaká na záchranu ktorú nevidí v záchranných pásoch
hľadá, hľadá kam sa podela múza, z krbu počuje tichý hlas "S písaním sa rozlúč."
Pery sa mu roztriasli ako od zimi aj keď na chrbát mu sála teplo
prižmúri oči a zvráštenou, prázdnou rukou pohladí si na nohe ranený sval
o stolík opretá drevená palica, z oblohy sa čosi znieslo
silno stlačil viečka a zatvoril oči, nepremýšľal, spomínal, v hlave počul koní cval.
Dievča zosadlo z koňa, pristúpila k mladému chlapcovi
vyzeral ako stratený cudzinec, v očiach mu videla iskriť strach,
plachosť, hanbu... Nečakal holuba, on žil kvôli tomu jednému vrabcovi
začínali si hľadieť do očí, prehovorili prvé slová, kôň dupol a rozvíril medzi nimi prach.
Starec sa prebral z akéhosi tranzu spomienok
na papieri sa objavili prvé slová, krásne noty mu hrali v hlave
v krbe zomieral oheň ale v srdci mu ešte nezhasol plamienok
dlhé roky kráčal slepý vo svetiel jeho mladej sláve.
Žeby už nemal o čom písať?? Kam odišla si múza?? Kam?? Zostal som sám??
V miestnosti začínalo byť čoraz chladnejšie
po prečítaní prvých slov sa mu roztriasli ruky, "Nezabudol som, prisahám."
Svoju spomienku začal vidieť jasnejšie.
Prešli týždne a oni spolu trávili stále viac času
ruka v ruke, v očiach hviezdy, ako sa dá láska spoznať??
Kráčali prieč prázdnote a strachu, strachu, v ktorom preliali svoju čašu
hviezdy zahalili mraky a chlapec začal písať svoje prvé slová, chcel smútok preč poslať.
Prešli roky a chlapec za premrhaním životom nejednu slzu roní
nepoznal nič, nič len súčasný moment, moment na pár chvíľ
z tmy hlasný zvon zvoní
a starec sa prebral so slzami, slzami ktoré keby sa vyplavili, zaplavili by zopár míľ.
Na papieri napísaný text, noty, vety plné lásky i pekla zároveň
no koniec zostal nedokončený... Bolo to jeho najlepšie dielo ale každý príbeh koniec potrebuje,
Každý!! Vstal a krívajúc prikročil ku krbu, v srdci cíti bolestivú povodeň
list hodil na žiarivé uhlíky, na chvíľu ožil plamienok... Už sa len rozhodol čakať, čakať, že si svoj koniec vybojuje...
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
strigula
23. 1.januára 2015 22:54
krásne, ale vážne
Napíš svoj komentár