ospalé, unavené, bez zmyslu života či známky radosti
a keď niekto čaká pomoc, každý sa ponáhľa práve
vo vzduchu necítiť nič, len samé starosti
už sme zrejme začali zabúdať, že existujú aj malé drobnosti
drobnosti pre druhých ktoré naplnia aj nás
je zbytočne čakať do zajtra, na tento svet a život v ňom neexistuje žiadna skúška správnosti
podrobnosti, podrobnosti neponúkne nik, vytvor si sám svoj záchranný pás.
Všetky tie prekážky čo tvoríme si samy,
tisícaprvá príležitosť nemusí prísť milí páni
možno ani rozprávková dokonalosť neexistuje vážené dámy
tiež som nosil masku, kedysi... Dal som ju dole lebo som mal strach že realita poriadne po hube dá mi.
Kto sme konečne začnime byť
v temnom lese z ktorého márne hľadám cestu žije vlk,
žije a desí každého jeho vlastným strachom, neviem ako vy, ale ja ho v diaľke počujem viť
nechcem, nechcem s ním žiť lebo ho sprevádza bolesť, stres a hluk,
nemôžem sľúbiť kedy sa z toho lesa dostanem a ani kedy,
kedy uvidím ľudí sa tešiť, úprimné smiať ale nie z nešťastia druhých
začnime sa tešiť, začnime od seba, žeby??
Nie je ničím výnimočné byť drzí lebo každý dokáže byť jeden z tej miliardy hrubých
sme drzí, hlúpy, nadávame, urážame jeden druhého a vyhovaráme sa len na úprimnosť
ale minulosť už vo svojich rukách nemáme a preto žime pre prítomnosť
lebo len prítomnosť určuje každého budúcnosť.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
tisícaprvá príležitosť nemusí prísť tiež som nosil masku, kedysi... Dal som ju dole lebo som mal strach že realita poriadne po hube dá mi.
Kto sme konečne začnime byť začnime od seba, žeby lebo len prítomnosť určuje každého budúcnosť.