aby viac do duše nezatekalo
nechcem sa dlhšie topiť v smrteľnom hriechu
aby sa konečne v zákopoch dobojovalo
lebo už som zničený z toho zvuku striel
nebaví ma cítiť neuhasiteľný plameň
akoby stojím uprostred kruhu samých diel
hľadám východ ale vidím len steny poskladané z neznámych mien
nevidím tlačidlo ktoré by spustilo reťazec nových zmien,
treba začať od seba a to často bolí najviac...
O áno...
dá sa mať nádherný deň aj keď
aj keď zaspaté je ráno
nemaj strach, rozprestri krídla a leť!!
Ja nestíham, nájdi chvíľu na počkanie
krátke oddýchnutie kým nedoletím
najťažšie je prvé vzlietnutie, prvé lietanie
počkaj ma na oblohe, chvíľu, a ja ti uverím
veď potom budeme letieť spolu
keď začneš padať, spolu zletíme dolu
verím, ešte stále, že my dvaja preletíme až za oblohu.
Vo svete žije láska. Žije, aj keď vyhasína
robí nás silnejších a menej nás zabíja strach
najväčší strach je to risknúť lebo to je väčší risk ako prísť z plnými vreckami do kasína
ale nerisknúť to značí krach...
Je jedna láska, láska pre každého samotára
čo samotný opravuje svoju strechu pred bolesťou
aj keď ho samota stále viac k sebe namotáva
lásku potrebuje svet, lásku potrebujeme my lebo nás drží nad priepasťou,
a dáva nám krídla ktoré si často neuvedomujeme lebo nie sú hmotné...
Stretneme sa niekde tam,
kde nedočiahne ruka človeka
a budem vedieť že si jediná, nikomu inému tie krídla nedám
verím, že láska ktorá zo sebou nosí tie pravé city ešte nie je praveká,
že nie je len fráza odveká...
Ale keď budem padať, nechytaj ma, ty ďalej leť
za oblohou ako hviezda svieť.
No ty vyniesla si ma do výšin až
dlaňou pohladila po tvári...
jediným bozkom všetko zmaž
padám zo zimy do novoročnej jari
prestrihla si mi krídla, zas
vždy som vravel, že my dvaja sa budeme zodpovedať sebe, nie tým dole ani Bohu
spolu spoznali sme mnoho krás
ja sa rútim bez krídel ale tvoja hviezda preletela za oblohu...
Ale na každého čaká láska, nedovoľme jej vyhasnúť nadobro, nie, nestrácajme svoj jas
A čo dnes?? Otvoril som oči a môj boj v zákopoch pokračuje znovu.
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
1
dumbledore
26. 12.decembra 2014 12:51
Páči sa mi to ...
3
treba začať od seba a to často bolí najviac...
O áno...
dá sa mať nádherný deň aj keď
aj keď zaspaté je ráno
nemaj strach, rozprestri krídla a leť!! Stretneme sa niekde tam,
kde nedočiahne ruka človeka
a ja neskutočne neuchopiteľným spôsobom začínam mať rada spôsob akým rozmýšľaš a skladáš slová ,vety ,poloostrovy a súhvezdia
O áno...
dá sa mať nádherný deň aj keď
aj keď zaspaté je ráno
nemaj strach, rozprestri krídla a leť!! Stretneme sa niekde tam,
kde nedočiahne ruka človeka
a ja neskutočne neuchopiteľným spôsobom začínam mať rada spôsob akým rozmýšľaš a skladáš slová ,vety ,poloostrovy a súhvezdia
4
@silanova Tento tvoj komentár ma nejakým neopísateľným sposobom dostal... neviem ako naň reagovať a preto táto odpoved čo teraz čítaš bude vyzerať hlúpo... ale to, čo som cítil ked som to dočítal bolo... niečo medzi krásnym pocitom a dojatím naozaj... prvom rade som veľmi rád, že sa ti to páči ale ešte ti chcem napísať niečo, niečo, čo práve pociťujem ale čo je najhoršie, nedokážem to napísať do vety... nedokážem ani zistiť čo to je... asi len obyčajná radosť, že sa ti páči čo píšem a ako píšem... naozaj nedokážem ten pocit opísať ale som ti zaň vdačný
6
@silanova Som rád, že má vyšší význam písať ako len preto, že ma to baví... nie som si istý či porozumieš tej dosť divne sformulovanej vete...
Napíš svoj komentár