Dávne kroky po tvojom boku,
dnes kŕčovite ako po vystrelení broku
do môjho tela a ja nemám kam sa obrátiť,
a ty tiež, a ty tiež...
spomínam na pohľady, lásku, pocit ktorý sa už nedá vrátiť
ale obaja sme sa snažili, snažili, a ty to dobre vieš,
opakovane si vravím aby som sa neobrátil,
neotáčaj sa, choď, choď, no tak bež!!
Ale myslím že som voľný, že som svoj dlh splatil
ty si šťastná, a ja rovnako, na inom brehu, inom mieste, meste
bežal som tak rýchlo že som sa stratil na rovnej ceste
na to miesto si nespomínam, boli sme tam už??
Boli sme tam spolu?? Nič mi to nevraví
keď máš raz svoje šťastne na dosah iného sa nechytaj, len jeho sa pevne drž
ver, že deravé koleso sa klincom nespraví,
ver, že mokré blato vodou neuschne
ver, že postrelený sa znovu na nohy postaví
ver, ver ale nie len v nemom sne
ver, no tak!!
nezahadzuj šťastie kvôli zopár pádom, ranám, bolestiam
ako kedysi ja, hlúpy, hlúpy kvôli svojim chybám ktoré som si nechcel priznať
kvôli labilným nerestiam,
kvôli tomu aký som bol niekedy sa dnes svoju minulosť na súboj nebojím vyzvať!!
bojím sa veľa vecí, veľa slabostí, ale už nie... Už nebudem utekať, nebudem, už nie, nebudem sa báť!!
Nie minulosti ktorú nezmením... Už nie... Som tu, stojím, znovu na rovnakom mieste len pre zmenu odhodlaný vyhrať!!

Kráčam spolu s tebou ale prečo mám pocit že tu už nie si??
Srdce plné otvorených pocitov, zmenil som sa??
Kde si??
Kde??
Nie, nechcem strácať vedomie
usmiať sa počas bolesti je umenie
opustiť vlastný sen spôsobuje zranenie
a ja nechcem byť zranený, nie kvôli svojej hlúposti
už nie... dnes sa budem biť za svoj sen, bi sa za svoj sen!!
bolo to ťažké, ale už nevidím len more svojich chýb ale aj zopár prednosti
niekedy ma trápi pocit, že aby som sa dokázal otvoriť potrebujem báseň...
Je toľko toho čo mi spôsobuje smútok, nové rany i keď staré sa ešte nezhojili
keď sa ti nepáči môj pohľad na teba, prečo?? Premýšľaj prečo je taký!!
Niekedy sa dva životy stretnú ale proste nespojili...
Niekedy mám pocit že s tým pocitom som doživotne spätý,
mám strach že ťa niekedy zabudnem a nenájdem, mám strach,
že sa jedného dňa vzbudím a všetko čo poznám, milujem, všetko zmení sa v prach
ale prečo?? Prečo?? To nie je rečnícka otázka... Viem že tu si, ale niekedy mám pocit že tu nie si,
no tak kde si??

 Úvaha
Komentuj
 fotka
silanova  15. 2. 2015 15:55
Ach..chybaju mi Tvoje blogy..od stvrtku znovu pravidelny citatel ..mam strach ..strach ze ta raz zabudnem..smutnokrasne ako sa vedia objimat len deti..
 fotka
blackpirate  15. 2. 2015 18:19
@silanova už sa na teba teším a tvoje blogy
Napíš svoj komentár