Všetci niekedy čelíme zmenám
či pozornosť sústredíme svetu, mužom či ženám...
vždy je tu naše postavanie k životu ktoré nás nezradí
neprestaneme sa stýkať s pohľadom, ktorý pravú myšlienku prezradí
a nikto nevie čo bude ďalej ani čo sa v danom momente stane
jedného dňa príde deň kedy náš pohľad uhýbať prestane
a až keď nás zaleje studený pot cítime ako je v teple chladno
život je večný boj v ktorom keď stratíme dôveru víťazstva tak padáme na dno
sú dni v ktorých cítime potrebu kliať
slzy nie sú tvoja vina, lebo každý musí túto hru hrať...

Láska sa mení v starosť
všetci máme bolesti už dosť, ale keď veríš, tak príde vysnívaná radosť
ten pocit pri neopísateľnom šťastí či hlbokej bolesti, veď dobré poznáš to
a niekedy cítime potrebu zmeniť svoje miesto
ale pri všetkom čo sa deje svet svoju os nemení
chalani chcú princeznú a princezné čakajú kým ich princ premení
nemalo by zmysel klamať, lebo je tu niečo v čom kráčame spolu
pravdou dlhé roky je, že nás ego a pýcha tiahne dolu
každý musí túto hru hrať
možno nezmeníme svet ale meníme miesto aj keď nevieme čo sa môže stať
nedá sa ubrániť všetkým ranám ktoré nám chce život dať
dôležité je keď to vieš ustáť, musíš sa naučiť seba aký si prijať.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár