O nádych sa snažíme
Vo vnútri smažíme
V tomto svete žijeme
Samých seba potrebujeme
Lebo to čo bolo, bolo
Rozbehni sa a stoj!! Začína sa ďalšie kolo
Nestrácaj sa keď prehráš, už si to mal, skoro.

Po zlyhaní zahadzuješ svoje sily,
Obzeráš za seba a zabúdaš na krásne chvíli
Hľadíš do kruhu v ktorom ste žili
Vieš že žiješ keď ťa už zaslepili city
Vo svojej mysli kráľom si ty!!

Pokladám otázku – Kedy je správny čas vziať život do vlastných rúk??
Na túto zem sme vstúpili, sem sme prišli
Po rokoch tvrdej driny plody zišli.
Nikomu nič nespadne samé od seba z neba
Túžba dýchať je potreba, chce odvahu priznať čo je treba.
Chce to odvahu priznať že sa mýlime, povedať niekomu „máš pravdu“.
Život je ťažký, život je nemilosrdný boj,
Každopádne je len tvoj.

Pri všetkom čo robím myslím na Natálču,
Moju lásku nekonečnu
Myseľ mám plnú
Nepotrebujem a nechcem žiadnu inú.
Bez nej by som mal myseľ prázdnu
Milujem ju, tú osobu krásnu.

Potrebujem dávať pocity do viet
Chybu nezotrieš akoby bola stvorená z kried
Myslieť stále musím
Napriek všetkému sa často sám sebe hnusím.

Poslednú radu sem dám
Urobíš najväčšiu chybu keď len čakáš na zvonec
A toto je už úplný koniec.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár