raz slnko svieti, inokedy kvapky padajú.
Sem tam na tvári facku schytáš,
a potom sa len nechápavo pýtaš.
Dostali sme obálku plnú slov,
boliestok a nesplnených snov.
Je ťažké tomu uveriť,
a ešte ťažšie správne namieriť.
Strielaš stále pred seba,
práve ten niekto schytá ranu od teba.
Mysliš, že si ten správny cieľ trafil,
pravda je taká, že si len šancu premárnil.
Pozri sa riadne okolo na ľudí,
možno až pri tomto pohľade sa uvidí,
že mieriš mimo vedľa cieľa,
a triafaš tam, kde to nie je treba.
Vždy je tu niekto, kto tým trpí.
Kto sa vďaka tebe k niečomu núti.
A to len vďaka jednej snahe,
stáť pri tebe aj v chladnom ráne.
Tak sa uvedom, že priateľstvo ani láska,
nikdy neboli, nie sú a ani nebudú len obyčajná hračka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár