"Čo budeme robiť? Čo ak jej ublíži? Čo ak ju zabije?" zvieral mi moju ruku Michal. Moje telo bolo bezvládne, akoby sa z neho život postupne vytrácal.
"Čo bolo písané v tom denníku? Musí byť predsa sposob ako ho poraziť, ako jej pomocť."
"Možno tu je jeden sposob. Veď predsa aj ja som mával tie sny. Sny, kde som videl neho." Michalova ruka stisla tú moju ešte viac. Naklonil sa bližšie k mojej tvári a pošepol: "Nedovolím, aby ti ublížil. Porazíme ho. Spolu." Pobozkal ma na pery.
"Počkaj! Ako to myslíš? Čo chceš urobiť?" otec na neho ostal šokovane a nechápavo pozerať.
"Je to jediný sposob, ako ju zachrániť. Hneď ako sa mi podarí ju odtiaľ dostať, diabol sa dostane na povrch a pokúsi sa ju ovládnuť tu. Musíte dávať pozor a pripraviť sa. Je silnejší ako sa zdá." Michal si ľahol hneď vedľa mňa. Ešte stále ma držal pevne za ruku. Pomaly zatvoril oči a dúfal, že nie je neskoro.
(znova v sne)
Všade bola tma. Videla som len jeho tvár a ruku, ktorá sa takmer dotýkala tej mojej. Nedokázala som tú svoju ovládať, nedokázala som ju odtrhnúť preč. Niečo v mojom vnútri mi bránilo ruku odsunúť.
"Stačí ak naše dlane splynú, ak sa tvoja krv dotkne kameňa v náhrdelníku. Tak málo stačí, aby si všetkých zachránila a naplnila svoj osud. No tak Patrícia. Zapredaj mi svoju dušu!" Moja myseľ začala byť stále omámenejšia a omámenejšia. Prestávala som vnímať všetko okolo. Prestávala som cítiť bolesť, strach. Zmocnil sa ma nepopísateľný pocit. Strácala som svoju...dušu.
"Vyslov to! Vyslov to slovo!" diabol dychčal a vdychoval energiu, ktorú zo mňa čerpal. Moje ústa sa otvorili:
"Zapredá..."
"NIE!" Moje telo sa zachvelo a ja som cítila ako padám. Hlava mi dopadla priamo na zem. Strácala som silu vstať a postaviť sa zlu. Všetku energiu, ktorú som mala, mi vzal. Otvorila som oči, keď som ho zbadala. Michal stál rovno pred diablom.
"Nedovolím ti ju ovládnuť a potom zabiť! "
"Myslíš si, že ty taký hnusný ľudský červ mi dokáže v tom zabrániť? " Diabol sa smial tak ako ešte nikdy predtým. Chytil Michala okolo krku. Michalove nohy už nestáli na zemi, ale vysali vo vzduchu. Rukami sa nsažil vspierať.
"Patrícia... potlač....myšlien..."Dochádzal mu dych. Diabol ho dusil a zabíjal. Priamo pred mojimi očami.
"Nie! " Snažila som sa nájsť aspoň trochu energie, ktorá by vo mne mohla byť. Silu prekonať strach.
"Už viac nie! " postavila som sa na nohy. Diabol na mňa uprel svoj zrak. Moja myseľ sa sústredila len na jedno. Diablova ruka povolila a Michalove telo padlo na zem.
"Zabudol si na jednu doležitú vec!" Hľadela som mu priamo do očí a brala som si svoju silu spať. Diabol sa začal strácať. Strácal sa presne ako dym.
"Toto je môj ..... sen!"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár