Tá vetička bola ... KAŽDÝ SI JE STROJCOM SVOJHO ŠŤASTIA.Nič zvláštne,viem.Lenže tón,ktorým mi ju človiečik predniesol,vravel niečo ako ... za všetko si v podstate môžeš sama.
Dala som sa do rozmýšľania a moje mozgové bunky pracovali na plné obrátky.Teda konečne po dlhej dobe.Pridávali stále nové a nové otázky,na ktoré si neviem dať stále odpovede.
Asi je to všetko pravda.Všetko zlé,čo sa momentálne deje v mojom živote má svoju príčinu a tou príčinou som ja.
Nič by sa nedialo,keby som nepokazila vzťah medzi mnou a mojou rodinou.
Možno,že trebalo sa len trochu vzchopiť a povedať pár vecí.A nemuselo to zájsť tak ďaleko a v takom rozpätí.Jednoducho nemala som to dopustiť.
No teraz už je neskoro a nedá sa to vrátiť späť.Musím zobrať dôsledky svojich činov.
Samozrejme,že ma to naučilo a berem si z tejto etapy kopu ponaučení.No lepšie by bolo,keby sa táto etapa konečne skončila alebo nikdy nestala.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
cmukinkaaa
9. 10.októbra 2007 16:50
Ty nie si žiadna chyba.Si najsuprovejšia holka a nie žiadna príčina nešťastia.
Napíš svoj komentár