deň priam nočnou morou.Samozrejme okrem výnimiek,ktorých veľa
nepoznám.Čo nám naznačuje pondelňajšie ráno už istotne
každý dôverne pozná.Klasický stereotyp...5 dní skorého
vstávania,veľa práce,stresu a málo času na veci,ktoré máme radi.
No napriek pondelku a všetkým udalostiam,ktoré sa stali cez víkend
som si tento deň z menšej časti užila.
Prekvapilo ma,že ráno svietilo slnko a na oblohe nebol ani mráčik,aj keď predpoveď tvrdila niečo úplné iné.Bolo síce trošku chladno (hlavne mne,keďže ani ja som sa nevyhla jesennému prechladnutiu ,ale to ma neodradilo.
Moja cesta nesmerovala do školy,ale do sadu Janka Kráľa,kde som mala v pláne stráviť dnešný celý deň.Narušená moc nie som ... no aj ja som len človek,ktorý dakedy potrebuje byť čo najďalej od niektorých ľudí.
Sadla som si na lavičku pred fontánku a poobzerala som sa okolo seba.Všade kľud a pokoj.Spoločnosť mi robila voda striekajúca z fontány a pred očami sa mi vytvorila nádherná a farebná dúha.V tom momente som aspoň na okamih vypla a zabudla na všetky problémy,ktoré ma sužujú.Niekto si hovorí ,,sedím si na konári a je mi dobre" ,ale ja som si vravela ,,sedím si na lavičke a je mi úžasne" .K príjemnej atmosfére prispela aj partička,ktorá trénovala dáke bojové umenie.Bolo sa načo pozerať a od tých pohybov som nemohla odtrhnúť oči.
Po pár hodinách ma pochytila cestovateľská mánia a tak som sa vybrala na Mlynské Nivy s nápadom,že nasadnem do autobusu a za posledných 50 korún v peňaženke pôjdem navštíviť bez ohlasu mojich starkých.Tak sa aj stalo.Bolo mi pri nich úžasne aj keď stále som si dávala pozor nato,či im neprezradím veci,o ktorých nemajú ani tušenia.Snažila som sa na ne nemyslieť a radšej som trápenie ukryla za úsmev.
Ale keďže je čas neúprosný a nedá sa zastaviť (jedine tak na hodinkách) musela som sa s nimi rozlúčiť a vrátiť sa zas do bláznivého sveta.Vrátiť sa späť domov a pustiť sa do riešenia problémov,každodenných povinností a vidieť časť mojej rodiny...to mi dalo veľkú odvahu.
Avšak tento deň mi dal mnoho odpovedí na moje otázky a to väčšie prechladnutie vôbec neľutujem
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
cmukinkaaa
27. 9.sept. 2007 17:40
Takže si si urobila pjeknučký dníček To je milučkééé.
2
no.keby su vrable vacsie mozno aj ja by som sa na nieco take dala
Napíš svoj komentár