Na počiatku všetkého je idea

Pôvodne to mal byť opäť jeden z tých sentimentálnych blogov, ale začnem niečím všedným. K sentimentu sa ale iste prepracujem.
Nedávno som si opäť pozrel film Inception a v hlave mi uviazla jedna myšlienka – že myšlienka je na počiatku (skoro) všetkého.

Jednoduchá, rýdza a na kosť obnažená idea stojí za tým, akí sme teraz a akí budeme v budúcnosti. Idea, ktorú sme sami akceptovali a skryli si ju do svojho trezoru niekde v zákutiach našej hlavy.

Ovplyvňuje nás prostredie a ovplyvňujú nás ľudia v ňom. Myšlienky si ale vždy vyberáme, vždy sami rozhodujeme o tom, ktoré akceptujeme – či už vedome alebo o tom rozhodne naše podvedomie.

Tieto prijaté myšlienky neodchádzajú, ale sú v nás zasadené ako malé semienko. Teraz už ide len o čas, ktorý plynie. Semienka vyklíčia a myšlienky rastú v niečo väčšie, mnohokrát konečne aj v činy a viditeľné výsledky.

Samozrejme, nie všetky myšlienky prežijú. Mnohé sa snažíme zahubiť sami ako nežiadúci plevel, iné sú porazené rôznymi vonkajšími vplyvmi alebo ďalšími silnejšími myšlienkami.

Podstatné je, že niektoré prežijú, zosilnejú, stanú sa dôležité v našom živote a ovplyvnia ho až po posledný deň. Ako sa k nám takáto drobná, ale raz možno silná idea vôbec dostane?

Môže to byť silný zážitok z detstva ako úmrtie v rodine, ktoré v nás časom vypestuje potrebu zachraňovať iných. Alebo to môže byť len drobná pochvala za niečo, čo sa časom stane naším povolaním a silnou motiváciou pokračovať ďalej.

Čaro je v tom, že nikdy nevieme, ktorá myšlienka sa uchytí a v čo sa vyvinie. Až časom zistíme, či padla na úrodnú pôdu. Táto navonok nevyspytateľná a náhodná "úrodnosť" myšlienok by nás však nemala zbaviť opatrnosti. Veď aj naše slová či činy zanechajú nejakú stopu, ktorá môže v niečo vyrásť. V niečo dobré alebo zlé – záleží to od nášho vplyvu a stále prítomného faktoru náhodnosti.

 Vyznanie

2 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu