„Justin?“ zvolal na brata. No jeho očiam sa naskytol hrôzostrašný pohľad. Justin ležal tvárou k zemi a okolo neho sa ako prúdom rozlievala červená škvrna. Krv. Nezmohol sa na ďalšie slová a len tak tam stál. Keď chcel spraviť prvý krok k bratovi, všimol si podozrivého pohybu pri okne. Pozrel tým smerom, ale stihol si len všimnúť menšej postavy preliezajúcej cez okno, oblečenej v elegantných šatoch s klobúkom na hlave. Ako tak rýchlo preliezal, stihol si zachytiť klobúk o rám okna a vtedy spod neho vypadol prameň hnedých vlasov. Gerrart neváhal, rýchlo sa spamätal a priskočil ku oknu. Bolo už neskoro. Ani jeho mohutná postava a silné svali nestačili nato, aby vraha chytili. Pomaly sa obrátil k ležiacemu bratovi a vyhŕkla mu prvá slza . Kľakol si a jeho bezvládne telo privinul ku svojmu. Všimol si nôž v jeho hrudi a tak mu ju bez rozmýšľania vytiahol. Spoznal ju na prvý pohľad. Bola jeho. Deň predtým ju tu zanechal, lebo s Justinom pili, zabávali sa. Položil ju na stôl, aby si neublížili. Zalial ho pocit viny a naďalej stískal bratovo nebohé telo s nožom v ruke.
„Pre milosť božiu,“ nečakane niekto skríkol. Gerrart sa pozrel na komorníka, ktorý bol bledý ako stena.
„Je mŕtvy,“ povedal mu Gerrart, lebo na ďalšie slová mu v krku uviazli.
„Stráže! Stráže! Stala sa vražda!“ začal hystericky kričať komorník.
„Už je neskoro, vrah utiekol,“ smutne sa pokúšal prekričať komorníka. Ten naďalej kričal, až kým stráže neprišli.
„Berte ho! Zatknite ho! Zabil pána Justina!“ a ukázal na Gerrarta. Ten v úžase pozrel na stráž, ktorá sa k nemu blížila, aby ho zadržala. Díval sa a čakal, čo sa bude diať. Nemohol uveriť, že si myslia, že zabil vlastného brata, že je vrahom. Stráž ho obklopila, ale sami nevedeli či poslúchnuť komorníka. Ten poslal zatiaľ slúžku po pána domu, čiže otca Gerrarta a Justina.
„Čo sa robí, ako sa opovažujete ma rušiť v týchto neskorých hodinách....,“ nedokončil vetu, lebo pohľad mu spočinul na kľačiacom Gerrartovi, ktorý ešte stále zvieral Justina. Rozbehol sa k nim. Žiadal vysvetlenie, mená. A tak mu komorník vyrozprával ako objavil pána Gerrarta pri nehybnom tele s nožom v ruke.
„Nie otec, nie, nebol som to ja....prišiel som sem neskoro..už tu ležal, chcel som mu oznámiť radostnú novinu, ale keď som otvoril dvere našiel som ho takto ležať a niekoho som videl ako uteká cez okno...nestihol som ho chytiť...“
„Čušššš....,“ skríkol po ňom otec.
„“Zvieral tu zbraň, pána držal na zemi a pozeral naň,“ odvážil sa komorník prehovoriť, aj keď vedel, že riskuje pánov hnev. Ten sa pozrel naňho a potom na Gerrarta. Slzy mal v očiach a nenávistný pohľad upierajúci na Gerrarta.
„Prečo,“ padla jednoduchá otázka adresovaná Gerrartovi ,“prečo práve Justin? Odveďte mi ho z očí, nech ho už nevidím. Zavrite ho do jeho izby a zavolajte sudcu zo strážou z väznice,“ kričal na všetkých a až kŕčovito zvieral svojho syna v lona.
„Otec, nebol som to ja! Prečo mi neveríte!“ snažil sa obhajovať, ale stráž ho už vliekla z izby, preč z tej hrôzy, ktorú práve prežíval. Nedokázal si to vysvetliť. Neveril, že došlo k takémuto omylu. Sedel na posteli, pohľad neprítomný. Vedel však, že ma ešte jednu šancu. Utiecť a nájsť vraha! Napraviť tú nespravodlivosť!
pokračovanie ...
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
2
toto mi pripomina knizky stylu historicke romany ako si uz spominala vo svojom profile proste knizka typu napr gricska carodejnica alebo take tie..lubi sa mi to zatial zaujimava zapletka ale mohlo by sa do toho zapoiz viac osob..a v tamtom pribehu uz nebudes pokracovat??
Napíš svoj komentár
tesim sa na pokracovanie