Prvý pohovor :D

Dneska o jednej som pešo kráčala na svoj prvý pohovor v živote. Nikdy predtým som si prácu či brigádu nehladala, lebo som ju nepotrebovala. Som skromný človek a tak mi nič nechýbalo, po čom som priahla a aby ma to donútilo zarábať si sama. Rada som si užívala voľnosti a prázdniny.

Ale teraz, ked som ukoncila 4 ročník na strednej a moja finančná situácia začínala byť biedna a k tomu, ked vám každý deň rodičia nadávajú, preco si nehladaš robotu, že ta živiť už nebudú, že ked si chcem niečo kupiť, či len drobnosť, musím siahnuť do vlastného vrecka, človeka to donúti naozaj si niečo hladať.

A tak som kráčala k Tescu a rozmýšlala nad hovorom, v ktorom mi ráno zdelili, že sa chcu stretnút o jednej a dohodnuť sa. Musím sa priznať, že celé telo sa mi triaslo a bola som velmi nervozna. Ako sa moje kroky blízili k cielu, tak aj moje myšlienky sa zhromazdovali. Slnko pieklo, ja celá spotená a k tomu mi bolo zle. No čo viac si možem priat ako 45 minutovú cestu pešo a na slnku?!

Nakoniec všetko dopadlo dobre, prijali ma a od pondelka nastupujem. Háčik je v tom, že som na takom oddelení, ktoré som ako jedinné nechcela, ale s tou mojou smolou som to mohla čakať a tak sa neviem dočkať pondelka a či mi to vobec pojde...

držte mi palce ludkovia

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu