Telefóna búdka
Určite to muselo byť tu. Stále bolo počuť vlaky a v malej uličke som našiel telefónu búdku . Stačilo keď zavolá a chytí ho. No, mohol zavolať kedykoľvek, vobec nemusel volať alebo by si vybral iné miesto. No nič mi neostávalo len čakať.
Čakal som až do večera a už som nemohol vydržať a zavolal pánovi Morisnovi. Ešte stále bol vystrašený no potvrdil že mu nikto nevolal. čakanie ma už prestalo baviť a únosca nie a nie prísť.
22. Aug. 2006
Zobudil som sa a zistil že ešte stále čakám pred telefónov búdkou. A až teraz som si všimol. Niekto v nej stál. Nevedel som či je to ten únosca, tak som rýchlo volal pánovi Morisnovi. Mal obsadené, musel to byť on. Kto iný by mu volal o pol tretej ráno.
Chlap o chvíľu vyšiel a nastúpil do naštartovaného auta a pomaly išiel preč. Ja ešte rozospatý som ho nasledoval.Cesta nebola veľmi dlhá a zastavil som blízko pri starej obrovskej budove. Nejaký skrachovaný podnik, pomyslel som si. Tak je čas, zobral som si moj revolver a išiel za mužom. Potichu zaklopal na obrovské dvere a tie sa otvorili a vpustili muža dnu. Nemal som ísť ako dnu a jedine čo a napadlo bolo pristaviť auto k oknu aby som videl čo sa vnútri deje.Neveril som vlastným očiam. Bolo to ako v nejakom akčnom filme. V strede boli položené dve stoličky a na nich sedeli pani Morisnová a poštár. A pred nimi stáli muži v čiernych bundách a s kapucňami na hlavách. Nepočul som čo vraveli, no určite o tom ako ľahko dostanú toľko peňazí.
Jednoduch som zavolal policajtov. Pár prípadov som už vyriešil a tak nemali problém a hneď poslali jednotky.
O pár minút priši a zatkli všetkých mužov.
.:: pokračovanie nabudúce ::.
------------------------------
Všetko ostatné nájdete na mojom Blogu
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár