Vojdem dnes ráno do triedy a z každého kúta sa ozývajú mená ktoré som v živote nepočul, ako napríklad : Fľakatý šváb, (Monu)mentálna matrioška, Vyplznutý jastrab. Dozvedel som sa že všetok tento cirkus prišiel z jedného (tee)negerského časáku, v ktorom sa píše že dnes je nejaký indiánsky sviatok. Rozhodli sa ho osláviť tým že si povymýšľali indiánske mená a celý deň museli za nich znášať posmech.

Nikto mi moje indiánske meno nevymyslel. Tak som sa nazval sám, vyholený kohút. Pôvodne to znelo vyholený ***, to sa (cez prestávku zvolenej) indiánskej rade nepáčilo a moju indiánske meno ignorovali. Z protestu som ignoroval ja indiánske meno nášho náčelníka (ktorým som sa nestal ja ale vlastník časopisu). Tým som urazil najvyššieho indiánskeho boha a bol som vylúčený z (na hodine výtvarnej postaveného) hlavného típí.

S mojimi najbližšími spolu-indiánmi som si založil vlastný indiánsky kmeň menom kohúti, pôvodne sa to volalo inak, no aj ja som uznal že to nieje vhodné meno. Indiánskemu kmeňu časákov sme vyhlásili vojnu. Naša indiánska vojna skončila v krčme, nazvanej aj mierový prístrešok smädných. Už sa tešíme na nejaké eskimácke sviatky, bude haluz stavať iglu.

Dnes sa aj oslavovalo a oslavovať sa ešte aj bude. Moja milá spolu-sediaca má dnes narodky, pozdravujem. V mierovom prístrešku sme zakopali vojnovú sekeru a zažali Marlbolo, neskôr nazvaná aj fajka mieru. Uhasili sme smäd ohnivým nápojom a zabudli na všetko indiánske.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár