Kráčam dobrým snom o dobrých ľuďoch, o zázračných stvoreniach...

Znova sa mi sníva. Sníva sa mi o dokonalosti ľudského druhu. Ktorá nespočíva v kráse, bohatstve ale veľkosti srdca . O tom maličkom príbytku láskavosti svedomia, kde sa tvorí úsmev pre druhých. Kde sa ako na kolotoči točia a točia neustále dokola láskavé slová a skutky.

Púšťam sa na cestu tmavou ulicou.
Blikajúce pouličné svetlá nadobúdajú hororovú atmosféru. Dotvárajú ju ľudia, ako zombíci plaziaci sa studeným svetom. Ľudia s práznotou v srdci - bez kolotoča...
Tma končí príchodom žiari úsmevu. Končí a už sa nevráti, lebo ja som pánom v mojom sne. V sne bez tmavých ulíc. Kde sú ľudia s úsmevom ako žiarovky pobehujúce po lustri života...

Kde nájdem takých ľudí, ktorý osvetľujú svet prázdnoty a ničia tmu zla ? Kde nájdem opak dnešného ľudského fenoménu ? Kde ?

Skúšam hľadať sám. Sám a nedarí sa. Zavrite oči a snívajte so mnou. Zabudnite na eurá v peňaženke, na film v televízii. Zavrite oči a snívajte, v sne môžete všetko. Všetko z ničoho, zadarmo... Snívajte o srdci a ľuďoch s kolotočom v nich...

 Je to možné?

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu