RAZ-DVA-TRI-ŠTYRI, nie tri-raz-dva-štyri !! Ešte raz a hlavy hore.

Včerajšie popoludnie sa pomaly ale isto chýlilo ku koncu. Mňa čakala tanečná. Prídem trošku skôr, cesto si kúpim zmrzlinu a spokojne vykračujem po chodníku ku mne známej budove. Už sa chystám zatlačiť kľučku a otvoriť dvere, keď z vnútra začujem strašný rev, ktorý hovoril "Raz-dva-tri-štyri, nie tri-raz-dva-štyri. Ešte raz a hlavy hore." Len jedným okom nahliadnem dnu a vidím tam vrieskajúceho, pobehujúceho, tučného chlapíka ktorý ukazuje všetkým udiveným a zúfalo vyzerajúcim žiačikom ako sa má správne ukladať noha za nohou. Vôbec som netušil kto to je a čo to robí.

Pred mojou hodinou tu bola iná partia ktorú mal učiť rovnaký učiteľ ako mňa. Bol to fajn chlapík, trošku prešedivelý, chudý a vysoký. No tohto som nepoznal a ani spoznať nechcel. Zašiel som späť na vrátnicu, kde som sa spýtal čo to čudu tu robí. Dozvedel som sa že dnes môj učiteľ nepríde a zastupuje ho tento tu.

Pomaly dochádzali moji spolutanečníci a keď sa to dozvedeli vyzerali rovnako ako ja, nechápavo a smutne. Prežiť celé dva hodiny s touto obludou bude asi problém.

Došiel rad na nás, začala sa mi hodina. Všetci sme vošli do miestnosti, v strede stál usmievajúci, už vyššie spomínaný pán ktorý si prezeral svojich žiakov.

Začali sme len s klasickou rozcvičkou a prešli na jednoduché tance. Mali ste ho vidieť, vrieskal ako mu hrdlo dovoľovalo, pomaly sa išiel roztrhnúť. Boli sme radi keď aspoň na chvíľu zavrel hubu, čo u neho bolo rovnako neočakávané ako záplavy v strede púšti.

Proste, stručne a jednoducho majte radi svojich učiteľov tanca, lebo niekedy príde taký ktorého sa mať rád nedá.

Pozn.: Diki za kladné komenty.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu