z mojej strany prišla ponuka rozchodu. nie, nechcel. ON si všetko vyrieši a budeme spolu. Takto som čakala dva tri mesiace, potom na moje narodeniny sme boli spolu asi cca mesiac a potom BUM! Vybuchla časovaná bomba.
Varovali ma priatelia, ktorí nám boli rodinou. Jasné signály, ale ja som všetko prehliadala. verila som mu. do konca. Lojalita, ktorú si ani nezaslúžil. To, že ma inú mi bolo oznámene niekým iným. ON najprv zapieral, a o týždeň mu to prišlo fér mi povedať pravdu. Presne vtedy, kedy som bola na výlete za svojou BFF. A ona ako nestranný človek na to mala povedať svoj názor. LOL. Whaaat? Vtedy prvýkrát plakal a bolo vidno, že ho niečo mrzí.
Viete čo ma mrzí ? že som mu nedala facku. bola som sprostá, ale nedala. Ešte som mu chcela odpustiť a začať žiť spolu a začať odznova. Ale on nechcel. Ale nepovedal to. Stále, že on si vyrieši veci a budeme spolu. Celé leto ma ťahal za nos. A ja krava som čakala. Pokazil celú rodinnú dovolenku s našimi priateľmi. A ja som stále stála za nim. A na čo?
Lebo bolo ťažké priznať, že sa necíti byť otcom a že nechce so mnou bývať. Stačilo toto povedať a nebola by z toho dráma a ani by mi nepísal nikto a neotravoval a hlavne, ani by som nevedela o tej druhej. Nieeeee. Anička, ty musíš mať drámu. Zachránila ma práca. V ten rok som nastúpila medzi baby, ktoré mi dobre hovorili. A mali pravdu. A stáli za mnou, ked mi to celé došlo.
niekedy v polovici septembra mi došlo, že sa so mnou zahráva. Stále som sa pýtala, čo vyriešil. Ona za jeho chrbtom šírila veci, z ktorých on obviňoval mojich priateľov. A vtedy ked mi došlo, že sa so mnou hrá, sa mi uľavilo. Ani som už nechcela byť s ním, len som chcela vedieť pravdu o tom všetkom. Všetkých obvinil, ja som hrala jeho hru, stratila rodinu a zároveň priateľov. Kvôli NEMU. Láska je slepá.
jediné čo nás spojilo a po siedmich rokoch sa postavil za mňa, bolo ked som mala prísť o návštevy našich krstniatok. vtedy buchol po stole a postavil sa za mňa. Prvý raz a posledný.
Krstná som ostala aj som sa s nimi vídala. S ním sme boli v kontakte a občas sa vídali. Ja som bola vždy úprimná a on sa od toho roku zmenil. Viete čo je na tom najvtipnejšie? V októbri toho roku sme spolu šli ešte na koncert D. Landu kedže lístky som kupovala skôr. A on tam vzal mňa. Ale bolo to v pohode. Takí dvaja kamoši.
A teraz? Ako to je? Vídame sa trikrát do roka - meniny, narodeniny a vianoce našich krstniatok. Sem tam ak sa dohodneme tak ich ideme mimo toho pozrieť spolu. Napíšeme si raz za dva mesiace, a to keby sa ja neozvem tak aj dlhšie. Ako kamarát stojí za... A pritom viem aký vie byť kamarát. Ale očividne u mňa sa to prejavuje inak. Od neho už pomoc čakať nemôžem. Ani nečakám. Vyhovuje mi to ako to je. A som rada, že po tých všetkých drámach a celé okolo toho spolu vychádzame a vychádzame s našimi priateľmi.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár