Chvíľu som sa zasnívala

Sedela som v autobuse a bola som na ceste domov. Do autobusu nastúpila také dievčatko aj s mamou a babkou. Tú malú posadili ku mne. Mohla mať asi tak 4-5 rokov. Neviem, mala som sluchátka tak neviem čo hovorili. Tá malá bola strašne zlatá. Tie malé rúčky. Ja mám veľmi rada deti. Viem, ked bol bratranec malý. Som sa s ním hrala. No ale o inom som chcela. Ako tam tak sedela, tak ja som začala premýšľať.
Premýšľať nad tým, aké je to krásne mať dieťa. Dieťa stvorené z lásky, ktoré bude mať vaše črty, bude robiť radosť. A tak som sa vlastne trošku zasnívala.

Zasnívala som sa do budúcnosti. Tak o 4 roky. Stále by som bola s terajším priateľom. Pretože si prajem najviac na svete. Byť s ním. A mali by sme dieťa. Predstavovala som si ako by vyzeralo. Malo by hnede vlásky a po mne hnedé očká, a po ňom noštek a usmievala by sa. Bolo by to krásne dievčatko. A môj priateľ by mi povedal aký je šťastný, že som mu porodila krásnu dcéru a že ma veľmi miluje. Bola by tam pri mne moja najlepšia kamarátka, moji rodičia, ktorý by sa tešili z vnúčatka a môj priateľ, ktorému by oči žiarili šťastím. A ja. Ja, ktorá by som bola šťastná a vravela si : splnil sa mi sen.

Takto som sa zasnívala. Bola to krásna predstava. Teraz je o tom skoro hovoriť. Ale dúfam, že sa mi to splní.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu