Včera sme si s otcom urobili taký deň pre seba. Nechala som sa nahovoriť na futbalový zápas. A kedže som mu to sľúbila, tak som nakoniec išla. Priateľ doma oddychoval a s kamoškou som sa dohodla až na podvečer. A tak si hovorím čo budem doma? Tak som išla. Mamina mala ísť s nami, ale nakoniec ostala doma. Ale mne to ani nevadilo. Na štadión sme prišli asi tak za desať minút. Ešte mi otec vravel, ako rýchlo idem, že nestíha. A to som išla normálnym krokom, naozaj. Lístok platil otec len za seba, lebo ženy mali zadarmo vstup. Prvú polhodinu tam boli skoro samí chlapi, ale potom tam chodili už aj ženy.

Naši boli červení a tí druhí boli v zelenom. Hrali naozaj dobre. Prvý gól otec premeškal, lebo akurát išiel kúpiť pivo pre seba a pre mňa kofolu. Ale bola to aj troška sranda.
Hlavne z jedného, čo bol v tom družstve, proti ktorému sme hrali. Padol na zem a ležal tam pár minúť (podľa mňa mu nič nemohlo byť ale dobre), potom sa postavil a neprešlo ani 10 minút a už bol znova ne zemi. Potom mu tam tí naši povzbudzovači zakričali či sa prišiel len váľať alebo aj hrať. Ale dobre mu povedali.

Aj nášmu jednému sa to stalo. Ale ten ako padol, tak sa hned postavil a zas behal za loptou. To sa mi páčilo.

Ale inak ako zápas to bol úžasný. Sered vyhrala 3:1 a ten jeden gól si aj tak strelili sami (teda že bol vlastný)..Hrali sme proti Novému Mestu nad Váhom.
Fakt dobrý tí naši hráči a ešte lepšia hra.

Som rada, že som išla s otcom. Musím priznať, že som to normálne prežívala. Ten zápas. Po zápase sme sa išli s otcom najesť do palacinkárne. Dala som si palacinku s nugátom. Mňam, aká sladká. A aká veľká a sýta.

Dnes ako otec odchádzal do Nemecka, som mu povedala, že aj nabudúce pôjdeme na futbal.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár