Sedela som oproti dverám, takže som ju videla ako vchádza dnu. Bola celá premoknutá.
,,No ahoj! Kde si bola tak dlho a prečo si celá mokrá?" sypem otázky na ňu.
,,Začalo liať to si si nevšimla?A ja som nemala pri sebe dáždnik. Ako vždy, ked ho potrebujem. No a meškám preto, lebo zas robia chodníky pri križovatke. Takže je to tam zbúrané celé. Tak som si to musela obísť inými uličkami. " začala mi to vysvetľovať.
,,Nie, nevšimla som si, že začalo pršať. Asi som bola príliš zamyslená. No dobre teda, ale nabudúce mi aspoň napíš, nech viem čo sa deje. Inak toto letné počasie je plné prekvapení. Pred chvíľou ešte svietilo slnko a teraz prší. "
,,Dobrý deň slečny, čo vám môžem priniesť? spýtal sa nás čašník.
,,Mne môžte doniesť ešte jeden multivitamín džúš. " hovorím.
,,A ja si dám jablkový džús a k tomu tú vynikajúcu jablkovú štrúdľu. " objednáva si Danka.
,,Hned vám to prinesiem slečny". žmurkol na Danku a odišiel.
,,Ejha, ten hned prišiel na to že ty si tá slobodná a ja zamilovaná. Ked naňho aj ty žmurkneš možno ti dá zľavu. " hovorím jej a hned sa na tom začneme smiať.
,,No tak čo máš nové? Prečo si sa tak súrne chcela stretnúť, že to nemohlo počkať do víkendu? Už ma nenaťahuj prosím. " pýtam sa svojej kamarátky. Tvári sa tajomne. Som zvedavá, čo sa stalo, vravím si v duchu.
,,No dobre tak ja ti to už poviem. Vieš aj tak by som dlhšie nevydržala, kedže ma skúmaš tým svojím pohľadom. " Zasmiala som sa.
,,No už chod priamo k veci a povedz mi tú úžasnú novinu. " nalieham na ňu.
,,Annie, ja...ja som zamilovala. Sama dobre vieš, že kým som sa odpútala od toho debila tak som sa dosť dlho nevedela zamilovať. A myslela som si, že sa to ani nemôže stať, ale stalo sa. Je to môj spolusediaci na prednáškach. V pondelok sme boli spolu na káve a zarozprávali sme sa až tak, že sme meškali chvíľu na prednášku. On je asi ten môj vysnívaný. Má čierne vlasy a modré oči. A má taký úprimný úsmev. Je fantastický. Máme ísť spolu v piatok von, preto som ti chcela povedať čím skôr. "
,,Dani, tak to ti gratulujem. Som naozaj šťastná, že si našla toho skvelého chlapa. Teším sa s tebou. Konečne si aj ty vychutnáš ten pocit mať niekoho pri sebe. Pod sem nech ťa objímem. " Postavili sme sa, objali sme sa a sadli si naspäť k stolu.
,,Možno ti pomôže aj s učením. A aspoň sa ti bude chcieť viac chodiť do školy čooo? " vravím jej a smejeme sa na tom.
,,Ty si ale koza, ako keby som sa ja neučila. Zatiaľ sa držím dobre. "
Po dvoch hodinách vykecávania sa sme sa rozlúčili. Prestalo aj dovtedy pršať. Navrhla som Danke, že ju zoberiem autom, ale odmietla, vraj potrebuje si prevetrať hlavu a ešte musí skočiť do obchodu. Zaplatili sme a vyšli von z dverí. Každá iným smerom. Ja na parkovisko, kde mám svoje auto a Danka rovnou ulicou k obchodu s potravinami.
Ako som si tak kráčala k tomu parkovisku, tak som myslela na svojho miláčika. Už sa teším ked večer príde. Nesústredila som sa na cestu ale na svoje myšlienky a tak som nechtiac do niekoho vrazila.
,,Prepáčte, nepozerala som sa. Moja chyba. " vravím dotyčnému a pozriem sa do koho som to vlastne vrazila.
,,Nič sa nestalo. Aj ja som mal dať lepší pozor. " vraví mi dotyčný a tiež sa na mňa pozrel. Asi ma nespoznal. Ale ja hej, aj ked mi to trvalo dlhšie. Nečakala by som, že ho stretnem. Naposledy sme sa videli pred tromi rokmi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár