,,Ano?" zdvihla to Petra.
,,Ahoj Peti, to som ja Anička. Neruším? Ako sa máš?" pýtam sa, kým jej poviem tu zlú správu.
,,Jééj, ahoj moja. Nie nerušíš. Akurát pozerám správy. Mám sa dobre a ty?" pýta sa. Asi ešte nič netuší.
,,Ja, no mám sa dobre. V škole zatiaľ dobre a Milan tiež počúva. Aj ja jeho. Ale je tu niečo čo by si mala vedieť. A to zasiahlo do môjho života tak, ako aj do života Lenky a Danky a zasiahne aj teba. Asi to ešte nevieš. " začala som.
,,Annie, čo sa stalo? Si taká tajuplná, že sa až bojím pomyslieť čo sa mohlo stať. Nech je to akokoľvek smutné, povedz mi to. " naliehala Petra.
,,No, vieš včera nám Lenka oznámila niečo o Kristíne. Vraj mala ťažkú dopravnú nehodu aj s priateľom a teraz jej lekári nedávajú veľkú šancu na prežitie. Len týždeň. Nebola pripútaná a zranila sa do hlavy a ešte veľa dalších zranení. Jej priateľ bol opitý a má len zlomenú nohu. Zrazili sa s kamiónom vo veľkej rýchlosti, ked sa chceli uhnúť zvierati, čo im skočilo do cesty. A zhodli sme sa na tom, že by si mala prísť zajtra prvým vlakom a v nedeľu by sme ju išli pozrieť do nemocnice. Teda vlastne rozlúčiť sa. " dohovorila som.
Bolo ticho. Počula som len tichý plač. Muselo ju to veľmi zobrať.
,,Petra, si tam? Viem, že ťa to veľmi bolí. Ale my budeme pri tebe. " vravím.
,,Dobre, prídem. Ale mám jednu podmienku. Na stanicu prídeš len ty a Milan. S Dankou a Lenkou sa stretneme až v nemocnici. Ty si moja najbližšia kamarátka. Akurát pozerám vlaky. Ide mi o 14.30, takže tak o 16.30 budem v Trnave. Vyhovuje?" pýta sa už pokojným hlasom.
,,No vyhovuje. To stíhame. Ja pred 16h končím v škole a Milan príde pre mňa tak to stíhame. Už sa na teba teším. Si v pohode?" pýtam sa jej.
,,No celkom v pohode nie som. Ale nechcem plakať do telefónu. Takže ked dovoláme, tak si pospomínam na tie časy s Kikou. A potom mi bude fajn. Tak zajtra teda. Idem už. Pá" lúči sa Petra.
,,Tak zajtra. Ahoj moja. " lúčim sa a skladám mobil.
Ach a je to za mnou. Tá najťažšia úloha splnená. Teraz napíšem Lenke : ,,Ahoj Leni, tak už som to oznámila Petre. Brala to v pohode, ale viem že ked sme zložili tak bude plakať. Príde zajtra okolo 16.30 ale mám ju prísť počkať len ja s Milanom. Vraj sa stretne s vami až v nemocnici. Nehneváš sa, že? Tak v nedeľu.
Odpoved na sms mi prišla behom minúty. Od Lenky : ,,Nie, nehnevám sa. Ja ju chápem. Tak v nedeľu. Napíšem Danke na facebooku a zajtra sa ozvem že kedy tam pôjdeme. Pá.
A teraz si môžem oddýchnuť. No teda nie celkom. Pretože ma ešte čakajú povinnosti do školy. Musím si pozrieť nejaký materiál do školy a potom sa ešte nachystať. A potom si ľahnem do izby a budem počúvať relaxačnú hudbu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár