Ešte včera večer mi Lenka písala, že sa pred nemocnicou stretneme o 14.30. Lebo až od 14h začínajú návštevné hodiny.
Ráno si Petra našla sms od Kristíninej mamy, že sa Kika prebrala. Ale vraj to nie je nastálo, lebo je veľmi slabá a telo nespolupracuje príliš. Ale aspoň nám povie, čo sa stalo v ten deň, ked nastúpila do toho auta s tým....debilom. Mierne povedané.
,,Dobré ránko, spachtošky. V obývačke máte nachystané chleby vo vajíčku a čaj. Kedy dnes idete do nemocnice?" pýta sa nás moja mama.
,,Aj tebe dobré ráno. Vdaka za raňajky. Do nemocnice ideme na pol tretiu. Mám sa tam stretnúť s Lenkou a Dankou. A potom si niekam sadneme a budeme spomínať. " odpovedám.
,,Dobré ráno, teta. Dakujeme za tie raňajky. A dakujem, že som tu mohla ostať spať. " vraví Petra.
,,Ale Peti, ved vieš že ty si tu vždy vítaná. " vraví moja mama.
Naraňajkovali sme sa potom a tak pred druhou sme mali menší obed, nech nejdeme hladné. Nachystali sme, obliekli sa teplo, pretože vonku strašne fúkalo a zobrali si dáždnik. Dnes som nebrala auto, Petra sa chcela prejsť. Tak sme išli skryté pod dáždnikom a vôbec nám nevadil ten dážd. Prezvonila som Lenku, že už ideme a trošku rýchlejším krokom sme šli k nemocnici.
K nemocnici sme prišli načas. Petra sa zvítala s Lenkou aj Dankou a pomaly sme kráčali na jisku. Tam ležala Kika, pretože bola pod neustálym dohľadom. Jej stav sa mohol každú chvíľu zmeniť. Bilo mi srdce a ako som videla na babách, tak všetky boli nervózne. Nervózne z toho, či spoznáme Kristínu a ako sa budeme chovať a proste toľko otázok nám vírilo hlavou. Vošli sme dverami a Lenku sme vyslali aby sa išla opýtať kde leží Kristína. Po chvíli sa vrátila a povedala, že naša Kika leží na tretej posteli odo dverí. Tak sme tam pomaly išli a ked som sa pozrela na tú osobu, ktorá tam ležala (a vraj to bola naša Kika, aj ked neverím) tak som mala pocit, že sa pomýlili. To bola nejaká vychudnutá blondínka, ktorá úplne stratila chuť žiť. Ved to nemohla byť ona. Alebo tak vyzerajú ľudia, ktorý umierajú?
Lenke sa trošku zakrútila hlava, tak som jej robila oporu.
My s Lenkou sme si sadli z jednej strany a Danka s Petrou z druhej strany. Pohladila som Kikinu ruku a chytila ju. A ona mi ju stlačila. Za chvíľu na to otvorila oči a bola dosť prekvapená, že nás tu vidí všetky. Hovorila pomaly, ale dalo sa jej rozumieť.
,,Vy, vy...čo tu...čo tu robíte? Som, som...nečakala takú veľkú návštevnosť. " vraví Kika a trošku bolo vidieť náznak úsmevu.
,,Prišli sme za tebou. Lebo sme sa báli, ked sme sa dopočuli čo sa stalo. " ujala som sa slova ja. Pretože Lenka s Peťou len nemo pozerali a nevedeli čo odpovedať.
,,Kikuš ako je možné že ty taká zodpovedná si skončila tu? Hm? Veľmi nám chýbaš. " začala Danka.
,,Ja...ja neviem. Robo povedal, že nič nepil a potom ked sme nasadli do auta, tak sa priznal že toho veľa vypil. A ja...ja si hovorím, že že by som mala vystúpiť, ale...ale ved nemusí sa nič stať. A tak som ostala v aute. " rozpráva Kristína.
,,Ale prečo si sa nepripútala? To nechápem vôbec. A inak vidím, že klameš. Nechcela si ty náhodou vystúpiť? A nebolo to tak že sa niečo stalo, že si nevystúpila? Hm? Zaslúžime si pravdu. " začala som. Poznala som totiž Kiku a viem, že keby vedela že je opitý tak by hned vystúpila. Ona je zodpovedná aj ked sa to nezdá.
,,No on mal pokazený pás, takže takže preto sa nedalo. A Annie, neviem ako ako...si to..zistila, ale máš pravdu. Klam...klamala som. Ja...ja som chcela vystúpiť, ale...ale on zamkol a povedal, že sa nemusím báť, lebo on...on že vraj nie je debil. A že by mi...mi neublížil. A...a ako sa má?" spýtala sa nakoniec.
,,Ako sa má? No má len zlomenú nohu a vyzerá, že je v poriadku. " vraví rozčúlené Lenka.
,,Kika prečo? Prečo sa to muselo stať? " pýta sa Petra a vidím, že sa len tak tak drží.
Odrazu niekto zaklope na dvere a vchádza sestrička.
,,Máte návštevu. Dnes ste tu nejaká obľúbená. " vraví a púšťa návštevu. K posteli prichádza osoba. Najprv tú osobu nepoznám, ale zrazu na tú osobu pozerajú všetky tri baby. Ale tvária sa nahnevano. A vtedy mi to dôjde. Je to ON. ON čo za to všetko môže.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár