,,Prosím...prosím nechaj ho. Pro..prosím Peťka. " začala Kika.
,,Tak dobre. Ale len kvôli tebe. " ukľudnila sa.
ON sa pomaly priblížil k posteli. Pustila som ho bližšie ku Kike a Petra ako sľúbila aj vydržala byť ticho. Zobral ju za ruku a hladkal ju a pozeral na ňu. Mal slzy v očiach. Asi si práve uvedomoval, čo urobil. Vyzeral utrápene a dosť aj schudol. Takto bez slov sa na seba pozerali asi 10 minút. A po chvíľke ticha, prehovoril.
,,Tak ako sa mi cítiš Kikuš? Neboj, budeš v poriadku. " vravel aj ked asi vedel, že to nie je pravda.
Petra už ma na to chcela niečo povedať, ale Lenka jej ukázala nech je ticho.
,,Ja..ja mám sa dobre. Len ma bolí hlava tak..tak veľmi. A pri srdci ma pichá. Ty..ty si na tom vraj...vraj oveľa lepšie. Mali by...by sme sa rozísť. " začala opatrne Kika. ON chcel aj niečo povedať, ale nepustila ho k slovu.
,,Nie, nič nevrav. Nechcem...nechcem počuť ako sa...mi ospravedlnuješ. Viem..viem, že by si mi...neublížil, ale...ale ja som mala byť mú...múdrejšia. Je...je to moja chyba. " dohovorila.
,,Kikuš prosím nie. Ja ťa milujem a nechcem ťa teraz opustiť, ked ma potrebuješ. Mrzí ma to, mal som ťa vtedy nechať vystúpiť a nič by sa nebolo stalo. Vyčítam si to celú dobu čo tu ležím. " začal vravieť.
,,Nie..nie nepotrebujem ťa. Mám tu...tu svoje kamarátky, ktoré budú pri mne až kým neumriem. " vraví Kristína. Všetky sme sa pozreli na seba nechápali sme ako na to prišla, že umrie. Ona si všimla náš výraz tváre a povedala.
,,Nie som..taká hlúpa. Počula som doktora a moju mamu ako sa o tom rozprávali, ked si mysleli, že spím. Viem, že moje telo už dlho nevydrží. A som rada, že ste tu. A ty, prosím odíd. Dakujem za všetky pekné chvíle, ale je koniec. " dokončila.
A tak ju ON ešte poslednýkrát pobozkal a odišiel. Zronený a smutný. Išla som ešte za ním na chodbu, lebo vyzeral že ho to veľmi vzalo a chvíľu sme sa rozprávali. Povedal mi, že ho obvinia z ublíženia na zdraví a pôjde do väzenia, lebo bol opitý ked šoféroval. Vraj chcel Kristínu poslednýkrát vidieť. Ale stále ju miluje. Povedala som, nech sa drži. čo iné som mu mala poradiť?
Potom sme sa ešte dve hodiny rozprávali a smiali na hlúpostiach. Až prišla téma na základnú školu, a všetky hned že ako tam bolo fajn a neviem čo. No okrem mňa, pretože pre mňa to nebolo až tak fajn. Tak som sa ospravedlnila a odišla na chodbu, zobrať si z automatu čokoládu. Kedže si Lenka všimla, môj výraz ked som išla prečo od nich, tak po chvíľke ked som sa nevrátila prišla za mnou a pýtala sa čo sa stalo.
,,Prečo si odišla? Niečo sa stalo? Ved sme práve spomínali na haluze zo základnej. Ako tam bolo super. " vraví smejúca sa Lenka.
,,Hej, vy ste možno brali základnú za super, ale ja nie. Pre isté dve osoby, ktoré mi to znepríjemňovali, aj ked na to asi už dávno zabudli. Vieš? Takže ja nemám prečo brať základnú ako super. "povedala som trošku ironicky.
,,Nechápem o čom hovoríš. A koho tým vlastne myslíš? " nechápala Lenka.
,,Nechaj tak, nebudem kaziť dnešný babský deň. Proste si vypijem čokoládu a prídem za vami alebo sa pôjdem prejsť a zavolám svojmu miláčikovi. " vravím odhodlane.
,,Ale prestaň, kam si chodila. Počkaj zavolám Petru. Tá sa s tebou vie porozprávať. " vraví a už beží preč.
,,Nemusíš..." vravím aj ked ma už nepočuje. Dopíjam čokoládu a idem trošku na vzduch. Kráčam k dverám ked tu zrazu počujem svoje meno.
,,Annie, kam ideš? Počkaj na mňa! " kričí Petra.
,,Idem sa prejsť na čistý vzduch. Vy sa tam dalej bavte, ved ja sa vrátim za chvíľu. Nemocnice mi nerobia dobre. " vravím a idem dalej.
Petra ma ale nakoniec dobehne.
,,Idem s tebou. Lenka mi povedala, čo sa stalo. To preto, že sme sa ti s Kristínou smiali, preto nemáš dobré spomienky na školu? Ved sme sa ti ospravedlnili. Tak čo je?" pýta sa Petra nechápavo.
,,Odpustiť je jedna vec, zabudnúť druhá. Nechaj to tak. Hned sa vrátim. " a už sa neotáčam a prechádzam dvermi von.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár